Austrálsku autorku Darcy Coates už asi netreba predstavovať. Jej séria hororov o strašidelných domoch sa stále rozrastá a okrem toho vydala niekoľko ďalších napínavých kníh, ktoré zatiaľ tvrdohlavo odmietam. Niektoré strašidelné domy sú naozaj vydarené, iné dávajú zmysel menej. Čo je však super, mám pocit, že autorka sa napriek podobnej zápletke stále ešte nevypísala a naďalej pokračuje vo vytváraní originálnych diel.
Hruza na Šibeničním vrchu patrí k jej lepším knihám. Hoci mala pomalší rozjazd, napätie, ktoré potom prišlo sa mi veľmi páčilo. Je pravda, že sa už čítania hororov nebojím a ani tu som nemala pocit, že by som mala prestať čítať krátko pred polnocou. Jediný problém s jej knihami je v tom, že keď raz začnem, musím knihu dočítať, aby som mohla pokojne spať a nepremýšľať nad tým, čo ma čaká. To platí aj keď má kniha vyše 400 strán, ako má Šibeničný vrch.
Ďalšia vec, ktorá ma vyvádza z miery sú ilustrácie v knihe. Sú umiestnené tak, že poriadne nesúvisia s dejom a to čo zachytávajú je opísané vopred. Mám rada, keď je predstava ponechaná na čitateľovi.
Vždy som zvedavá čo ďalšie ešte môže autorka vymyslieť, keď mám pocit, že už som od nej čítala všetko, ale zakaždým ma prekvapí. Vždy vytvorí sympatického hlavného hrdinu a celkom uveriteľné pozadie príbehu. Keď sa hrdina ocitne sám v strašidelnom dome, je jasné, že na to, čo bude nasledovať len tak nezabudne. Stáva sa, že počas budovania napätia sa strašidelné prvky v knihách opakujú, ale čo ďalšie sa vo svete hororu ešte dá vymyslieť?
Čo sa mi v knihe páčilo najviac, bolo napätie, ktoré bolo naozaj dychberúce. Očami som rýchlo preskakovala z riadku na riadok, len aby som sa dozvedela ako to dopadne. Takmer som cítila to, čo hlavná hrdinka a pocit beznádeje som ešte nikdy nevidela tak dokonale opísaný.
Dejovou líniou bolo to, že sa mladá žena menom Margot po smrti svojich rodičov vracia do domu, kde žila ako malé dieťa, aby prevzala ich majetok. K nemu ale patrí aj kliatba, ktorá teraz ožíva a znepríjemňuje život obyvateľom Šibeničného vrchu.
Celý príbeh bol veľmi pekne prepojený, ani jedna stránka nebola navyše. Postáv bolo málo, žiadne vedľajšie dejové linky. Nad príbehom sa už logicky nezamýšľala, aby som si nevšímala chýb, ktoré by sa určite dali nájsť, ale čítala som knihu takú, aká bola. Je pravda, že strašidelné scény Darcy opisuje stále lepšie a lepšie. Horor pôsobil ako skutočný.
Som veľmi rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Posledná, ktorá od autorky vyšla bola Smrt v dome Gillespieu, ale tú som si zatiaľ nekupovala. Má to byť súbor štyroch poviedok, ale oproti ostatným strašidelným domom má najslabšie hodnotenie.
Enjoy xxx,
Bloom ♥︎
Zverejnenie komentára