Ďalší poklad z antikvariátu, ktorý ma zaujal už keď vyšiel. Kniha je vlastne z tých novších, vyšla vo vydavateľstve PLUS, ktoré patrí k Albatros Media. Veľmi ma potešilo, že je preložená do slovenčiny, lebo vo svojej knižnici mám prevažne české vydania kníh a teraz sa k nim pridalo aj množstvo anglických vydaní. Kniha vyšla bez obalu a celá obálka na mňa pôsobila staromódne, akoby bola navrhnutá v 80. rokoch.
Skúšam si spomenúť, čím ma anotácia zaujala, ale zrejme som sa v tom čase našla v hlavnej hrdinke. Tá sa volá Eleanor Olifantová a celkovo pôsobí čudne. Na líci má jazvy ako pripomienku zážitku z minulosti, nosí rukavice a snaží sa byť v poriadku sama so sebou. Žije sama a s ľuďmi sa okrem práce veľmi nestretáva. Keď sa platonicky zamiluje a vytvorí si celý plán ako sa k svojmu milovanému dostať, jej dokonale izolovaný život sa začne spájať s vonkajšou realitou. Musí sa postaviť bolestným prekážkam z minulosti aj presvedčeniam, ktoré jej diktovala jej mama.
Keď mi kniha prišla, myslela som, že ma nebude baviť. Pretože aj vkus na knihy sa mení a predsa vtedy, keď vyšla som mala celkom iné obdobie a možno by som ju ocenila viac ako teraz. Potom som sa dala do čítania a hneď po pár kapitolách mi prestalo vadiť, že som po dlhom čase siahla po niečom inom ako po horore. Príbeh mi veľmi pripomínal Môj rok pokoja a odpočinku, ktorú som nedávno čítala v angličtine. V podstate išlo o podobnú tému - vyrovnávanie sa s traumatickými udalosťami v živote osamelej hrdinky.
Po niekoľkých kapitolách som sa do knihy tak začítala, že som musela vedieť, čo sa bude diať. Vo svojej naivite mi hrdinka skutočne pripomínala moje vlastné správanie. Okrem postavy Eleanor je dôležitou postavou jej matka, s ktorou pravidelne komunikuje a ktorá pravidelne demoluje sebavedomie, na ktorom Eleanor zakaždým dlho pracuje. Myšlienkové pochody Eleanor boli pre mňa niekedy utrpením, pretože už na začiatku pochopíme, že Eleanor má iný spôsob myslenia a analyzuje bežné veci. Občas sa dokonca správa nelogicky, čo ale nie je v knihe vysvetlené. Podľa všetkého netrpela žiadnou duševnou poruchou, okrem posttraumatickej stresovej poruchy a emočnej lability.
Ďalšou postavou je jej kolega z práce a starý pán, ktorému Eleanor náhodou pomôže.
Po všetkých hororoch a thrilleroch, ktoré som v poslednom čase prečítala som si užívala tento pomalý príbeh. Eleanor mi spočiatku nebola sympatická, až v druhej časti príbehu som sa s ňou stotožnila. Na záver sa dozvedáme, čo sa vlastne Eleanor v minulosti stalo, prečo má zjazvenú tvár a prečo nenadväzuje kontakty. Záver je pomerne dramatický, aj keď romantická linka rozvíjajúca sa celým príbehom ho odľahčuje a nepôsobí silene.
V podstate sa mi kniha páčila. Boli tam maličkosti, s ktorými som nesúhlasila alebo im nerozumela, ale napokon bola kniha ešte lepšia, než som čakala. Páčil sa mi pomalý štýl, tajomstvo, ktoré sa dozvieme až na konci a celkový pocit z knihy bol veľmi inšpiratívny a pozitívny.
Enjoy xxx,
Bloom ♥︎