Dúfala som, že sa to nestane...
Že mi dobrá nálada z dovolenky vydrží dlhšie. Myslím na to, keď si zalievam druhý čaj cez obednú prestávku. Jeho citrónová vôňa mi pripomína žlté farby mesta Nice. Je to čierny čaj s citrónom, aby som nezabudla, že každý slnečný lúč musí mať svoj tmavý tieň.
Nemôžem sa sťažovať na svoj život. Koniec koncov, je v mojich rukách. A práve to ma privádza k ešte väčšej ľútosti nad tým, že napriek všetkej mojej snahe sa môj život začína podobať tomu, aký som nikdy nechcela. Možno, že taký je život. A mala by som sa prestať na to pozerať nevďačne. Lenže ako dlho môžem predstierať šťastie na mieste, kde nie som šťastná?
Možno je to tým, že som na dovolenke videla krajinu, v ktorej sa žije inak. To mi dodalo nádej v tom, že moje sny sú splniteľné. A tak som im začala znova veriť. Je ťažké byť vzdialený a iba veriť, že niečo existuje. Ale keď som sa vrátila domov a do svojej rutiny a opakujúcich sa dní, zabúdam na ten pocit.
Ani neviem, či by som niekedy bola so životom spokojná. Vždy bude niečo, čo budem chcieť inak, ale predpokladám, že to tak majú a ostatní. Mojím zámerom je byť aspoň všeobecne spokojná. Viac spokojná ako zo seba sklamaná.
Všimla som si, že to, čo môže niekto chápať ako výhovorky, sú pre druhého dôvody. Jedno aj druhé je správne, závisí len od uhla pohľadu. Ako to, prečo chodím do práce, ktorú som nikdy nechcela robiť. V mojom prípade je rozdiel ten, že psychológií som sa chcela venovať. Len nie na tomto konkrétnom mieste.
Lenže…
má to nepopierateľné výhody. Ľudia v mojom okolí vidia len výhody. A dokonca stretla s otázkou prednesenou podráždeným tónom: ,,Čo by si ešte chcela?” Nekonečné zásoby kníh, čierneho čaju a koniec týraniu zvierat. To by som chcela. A ešte to, aby dostať sa kam chcem a byť spokojná nebolo také ťažké.
Jediné, čím som si istá je to, že ak sa nebudem snažiť, nebudem nikdy vidieť výsledky. Ak prestanem pracovať na svojich snoch, tak ich nikdy nedosiahnem. Aj keď je ťažké kráčať ďalej, keď vidieť reálny výsledok trvá tak dlho. No na druhej strane, snažiť sa aspoň o niečo je stále viac než nesnažiť sa o nič.
Ako som si nedávno uvedomila, je dôležité mať stanovený jasný časom ohraničený cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Do konca mesiaca, roka, niekoľkých rokov. Minimálne na mňa to pôsobí veľmi motivačne. Pretože ak nemám časom ohraničený cieľ, tak nemám pocit, že ma tlačí čas a preto sa odmietam snažiť práve teraz. Napokon aj hľadať cestu k sebadisciplíne je dôležité poznanie.
Bloom ♥︎
Zverejnenie komentára