Výnimočne som si na Vianoce želala aj knižku, ktorá čerstvo vyšla. Zaujala ma obálkou a nápadom, pretože sestry Bronteove sa v knihe zmenia na detektívov a budú vyšetrovať zločin. Na prebale je napísaná recenzia od autorky Toskánskeho dieťaťa, ktorá označuje kombináciu Bronteových a zločinu ako ,,výnikajúci nápad"... ja si to nemyslím.
Akoby som sa doteraz nepoučila predchádzajúcou štatistikou - 4 z 5 kníh kúpených hneď po vydaní sa mi vo výsledku nepáči. Aj tak si vždy kúpim ďalšiu, bez ktorej si myslím, že nemôžem žiť.
Ztracenou nevěstu som mala na zozname hneď, ako Dobrovsky oznámil, že ju vydajú. Na bookdepository sú dostupné ešte nasledujúce dve časti v angličtine, ale o tie po tejto prvej časti neprejavím záujem.
Kniha sa odohráva na mieste, kde žijú sestry Charlotte, Elizabeth a Emily Bronteové v roku 1851. Anotácia sľubuje vyšetrovanie únosu Elizabeth Chesterovej, po ktorej ostane vo veľkom sídle jej manžela iba kaluž krvi. Dokonca je naznačené, že pôjde o knihu plnú feministických myšlienok. Tejto kombináciéí som nedokázala odolať.
Po prvých 30 stranách som si myslela, že chyba je na mojej strane a ja sa neviem začítať. Po ďalších 30 stranách som už vôbec nevnímala dej a dúfala, že sa konečne stane niečo zaujímavé, že sa niekam posunieme. Ale nič také neprišlo a ja som začala preskakovať strany, aby som ju vôbec dočítala.
Na začiatku každej kapitoly je napísané z pohľadu ktorej sestry sa bude dej odohrávať, ale to nemá zmysel, pretože tie tri sestry nie sú vôbec odlíšené, takže som tomu potom nevenovala pozornosť. Ďaleko lepšie by bolo, keby bola jedna ženská detektívka ako hlavná postava. Tri hlavné postavy zďaleka nedostávajú toľko priestoru, koľko by sa im hodilo. Kapitoly sú pomerne krátke, čo je veľkým plus.
Aké problémy som s knihou mala sa pokúsim zhrnúť v nasledujúcich odrážkach, nech sa v tom nestrácame:
☞ Chápala som, o čom tam ide, ale mala som pocit, že sa stále točíme v kruhu a celé rozuzlenie prišlo na záverečných piatich stranách. Ani len to sa mi nepáčilo. A podľa mňa bolo dosť nelogické.
☞ Asi ide o chybu prekladu, ale z anglických mien nie je možné robiť zdrobneniny štýlom ,,Charlotka, Elizabetka..." Doslova ma z toho pálili oči, keď som to videla napísané v knihe. Zdrobneniny sa dali vytvoriť buď tým, že by boli preložené do češtiny aj mená, teda Šarlota a Alžbeta (Šarlotka a Alžbetka), ale to mne samej pripadá komické, ak píšeme o reálnych postavách histórie. Alebo z mena Elizabeth vytvoriť milú skratku Lizzie. Neviem ako by to fungovalo v prípade Charlotte, ale tam by sa dalo pridať nejaké milé prídavné meno. Tým kniha v mojich očiach značne utrpela.
☞ str. 232: jedna postava sa zmieňuje o vytvorení ,,psychologického profilu páchateľa"... Neviem si predstaviť, že by sa toto slovné spojenie objavilo v roku 1851. Možno to mohlo byť inak napísané, povedané jazykom doby, ale psychologický profil páchateľa sa doteraz na Slovensku ani nevyučuje na vysokých školách v rámci forénznej psychológie...
☞ Preskakovala som neustále spomienky sestier na ich život a vzťahy. Autorka akoby zabudla, že ide o detektívku, nie o životopisnú knihu. Dostala možnosť vytvoriť z reálnych historických postáv niečo, čím nikdy neboli, ale nevyužila ju.
☞ Autorka neustále pripomínala, aké odvážne sestry boli a stavala ich do situácií, aby to ukázali. Tým z nich vytvorila klasické hrdinky Young Adult knižky. Po čase to bolo skôr otravné, než že by to robilo dobrý dojem.
Očividne s knihou nemám dobrý vzťah a nemôžem ju odporučiť. Je to škoda lebo nápad to bol veľmi dobrý. Za nápad kniha dostala dve hviezdičky na Goodreads, ale ja som sa ešte dlho spamätávala z tak veľkého sklamania.
Enjoy xxx,
Bloom 🖤
Zverejnenie komentára