Keď sa cesty stretnú, ale nespoja

3. novembra 2022



Život je nie len plný zmien, ale aj ľudí, ktorí sú pre nás dôležití. A hlavne, tých ľudí si nevyberáme vedome. Ani nerozhodujeme o tom, kto pre nás bude dôležitý a ako veľmi nás ovplyvní. Samozrejme, keby som mohla, urobila by som veľa vecí inak. No uvedomila som si, že je jedno, čo všetko by som urobila, pretože by som nemohla zmeniť, čo sa stalo. 


Pretože tí, na ktorých mi záležalo najviac postupne z môjho života odišli.  Neboli jediní, mám stále veľa dôležitých ľudí v živote, za ktorých som vďačná a vážim si ich prítomnosti. Ale teraz chcem hovoriť o tom, ako dlho mi trvalo pochopiť, že ľudia jednoducho museli odísť. Bez ohľadu na to, ako veľmi som ich milovala.


Pretože každý človek má svoju cestu. 


Pretože naše cesty sa stretávajú, ale nespájajú na celý život. Väčšinou. 


Nebudem klamať, nenávidím stratiť akúkoľvek vec, na ktorej mi záleží, nie ešte človeka. Lenže život je taký. Ani nemám rada túto frázu, ale neviem, ako inak to nazvať. Niekedy musíme iba kráčať ďalej osamote. 


Neverím na to, že je niekto pre nás tým pravým. Ja si myslím, že každý, koho stretneme je ten pravý v tom čase, kedy sme ho stretli. Aby nás niečo naučil. Aby nám ukázal nové pocity a emócie, o ktorých sme nevedeli, že ich máme. Aby sme boli lepší ako predtým. 


Ľudia sa však neustále menia, rastú a vyvíjajú vďaka svojim skúsenostiam. A preto sa stane, že si prestaneme rozumieť s tými, o ktorých sme si mysleli, že budú pri nás po celý život. Pretože sa vyvíjajú iným smerom, ďalej od nás. 


A tak si myslím, že strácať počas života dôležitých ľudí je vlastne na niečo dobré. Každá ďalšia strata už bolí o niečo menej. A je to známka toho, že rastieme a nestojíme na mieste. Že sme sa v živote niekam posunuli tak, ako tí, s ktorými už nebudeme kráčať ďalej spoločným smerom. 


A čím viac dôležitých ľudí z môjho života odišlo (rozumej: prestali sme sa rozprávať alebo iba stratili kontakt), tým viac si vážim čas s každým človekom, ktorého v živote mám. Pretože našich priateľov alebo rodinu by sme nikdy nemali brať ako samozrejmosť. Ľudia, ktorých máme teraz s veľkou pravdepodobnosťou nebudú v našom živote večne. Možno s nimi strávime pár dní, možno celé roky. Ale jedného dňa už v našom živote byť nemusia. A aj keď to bolí, nedá sa s tým nič robiť. 


Enjoy xxx, 
Bloom ♥︎


Zverejnenie komentára

© Kúsok slnka