RECENZIA: Pani Veštba

10. júna 2024


Román Pani veštba je výsledkom spontánneho nápadu ísť do kníhkupectva. Jasné, že sa stále bojím si kupovať knihy za plné ceny, pretože s tým nemám dobré skúsenosti. Ale táto mala nádhernú obálku a od autorky Margaret Atwood som už dlho chcela niečo prečítať. Doma máme knihu Volali ma Grace, ktorú som darovala mojej mame, ale tú som doteraz nečítala, keďže je pomerne veľká a ťažká, takže na cestovanie nevhodná.

Pani veštba vyšla prvý krát ešte v roku 1976, vydavateľstvo Slovart sa rozhodlo znova vydať niektoré jej diela s krásnymi obálkami, ktoré spolu ladia. Kniha po ktorej od Atwood asi nikdy nesiahnem je Príbeh služobníčky, z čoho som videla prvú sériu seriálu a dokonale ma odradil. Nezaujal ma dej a aj spracovanie mi pripadalo príliš poetické. To ale neznamená, že by som odmietala celú tvorbu autorky.

Príbeh Pani veštby je o žene menom Joan Fosterová, ktorá na začiatku knihy nafinguje svoju smrť, aby utiekla zo svojho života. Vyberie sa do malej talianskej dedinky, kde kedysi strávila krásne chvíle a ukryje sa. Čitateľ má možnosť sledovať jej myšlienky, dôvody, ktoré ju k rozhodnutiu viedli a všetky jej spomienky na nešťastné detstvo. Na šikanu zo strany matky a spolužiakov. Na to, ako odišla z domu a začala sa o seba starať sama ešte v mladom veku. Na ľudí, ktorých stretla a ktorí ovplyvnili jej život.

Príbeh je často desivý v zmysle prežívania udalostí hrdinkou. Keď poznáme jej myšlienky, celá kniha pôsobí reálnejšie a tragickejšie. Celý čas som si kládla otázku, čo asi musela hrdinka zažiť, keď sa rozhodla opustiť svoj vlastný život. Sledujeme dokonca aj prípravu na jej útek a je vidno, že myslela na všetky detaily.

Dôvodom, prečo som si knihu kúpila bolo to, že mi kniha pripadala tajomná a zaujímalo ma, o čom vlastne bude. Z anotácie je totiž zrejmé iba to, že pôjde o životný príbeh. Výnimočné životné osudy ma bavia a navyše autorku považujem za kvalitnú spisovateľku (napriek tomu, že Príbeh služobníčky ma nezaujal, viem oceniť umeleckú hodnotu diela), takže som si knihu bez výčitiek kúpila. Jediné, čo som nepochopila je veta z anotácie označujúca knihu ako paródiu na romantické horory v štýle kostýmovej gotiky. Neviem, čo si mám pod týmto spojením predstaviť, ale dobre.

Kniha sa čítala pomerne rýchlo a naozaj ma bavila. Očakávala som však hlbšiu myšlienku a tá neprichádzala. Stále som čítala o príbehu ženy, ktorá sa od malička nezmierila sama so sebou a viedla vojnu so svojimi vlastnosťami. Niektoré jej myšlienky boli nelogické, nerozumné, ale napriek tomu originálne, to sa mi páčilo. Iba som čakala akýsi veľký zvrat a ten neprichádzal. Príbeh plynul ďalej až do konca, ktorý ma prekvapil. Celkom rada by som vedela, čo by sa dialo v príbehu ďalej.

Nakoniec by som to zhrnula tak, že som čakala viac, ale príbeh ma bavil. Boli chvíle, kedy som Joan ľutovala, súcitila s ňou alebo som si povedala, že za toto si môže sama. Napriek tomu škoda, že to nemalo jasný záver, myslím, že by sa mi kniha páčila viac. Teraz sa teším na Volali ma Grace, hoci podľa mami, ktorá to už čítala, ide o náročnejšiu knihu.

Pani veštbu (názov je totožný s názvom knihy, ktorú napíše hlavná hrdinka) je však originálny príbeh, ktorý som hodnotila tromi hviezdičkami, čo pre mňa znamená, že kniha nie je zlá, má množstvo pozitívnych vlastností, ale neodpadla som z nej.

Enjoy xxx,
Bloom ♥︎

Zverejnenie komentára

© Kúsok slnka