V tomto článku vám predstavím ďalšie tri horory, ktoré som nedávno videla. Jeden z nich režíroval Tim Burton a zvyšné dva nezískali práve nadšené ohlasy divákov, preto som sa rozhodla, že si ich pozriem.
1. Ospalá diera (1999)
Kombinácia Johnyho Deppa a Tima Burtona je pre mňa zárukou kvality. Inak to nebolo ani v prípade tohto už pomerne staršieho mysteriózneho hororu o mladom policajnom konstáblovi, ktorého pošlú vyšetrovať záhadné vraždy do odľahlej dediny. Sme na konci osemnásteho storočia a ľudia v dedine tvrdia, že vraždí bezhlavý jazdec. Všetky obete mali niečo spoločné a my postupne rozpletáme nitky veľkej záhady. V príbehu nechýbajú čary, bosorky, veľa krvi, ale aj láska a dokonca aj vtipné scény, ktoré netrpia naivným humorom, ale nechávajú vyniknúť Deppov herecký talent. Asi je vidno, že Deppa naozaj môžem :D Mám rada jeho špecifické gestá a vonkajší prejav vo filmoch, nehovoriac o tom, že ma vždy spoľahlivo rozosmeje a ešte aj vyzerá sympaticky.
Počas filmu som sa ani na chvíľu nenudila, ale niekoľko krát som sa celkom kvalitne zľakla. Hoci film je viac rozprávka v porovnaní s inými horormi, vďaka historickej atmosfére sa mi veľmi páčil. Jednoznačné prvky Tima Burtona film udržujú v napätej dynamickej atmosfére, ale nedávajú zabudnúť na to, že sa vlastne jedná o rozprávku.
Osobne si zakladám na správnosti historických kostýmov vo filmoch. Ak sa film odohráva v 18. storočí, ale herci očividne nosia oblečenie z 19. storočia, môj záujem o film klesá. Nie som odborník, ale vďaka umeleckej škole mám prehľad (niekedy zjavne lepší, ako tvorcovia) o móde v histórií. Viem, že veľa ľudí tomu nevenuje pozornosť, no oblečenie nesúvisiace s historickým obdobím kazí celkový dojem filmu. V Ospalej diere si však tvorcovia dali záležať, čo ma veľmi potešilo. Nemám nič, čo by som filmu vytkla. Treba pripomenúť, že vtedajšie filmové efekty ešte nedosahovali dnešnej úrovne, napriek tomu sa to do filmu hodí a že z dnešného pohľadu nejde ani tak o hororový film, ako o chuťovku pre milovnákov Tima Burtona.
2. V zajatí démonov 2 (2016)
Po obrovskom úspechu prvej časti z roku 2013 sa režisér James Wan rozhodol ,,porozprávať desivý príbeh ešte raz" (ako napísal na svojom Instagrame pred natáčaním). Filmy z tejto série sa vyznačujú tým, že sú inšpirované skutočnými udalosťami a aj v tomto prípade sa jedná o skutočné zážitky Eda a Lorrain Warrenových.
Film nás prenesie do roku 1977, kde sa zoznámime so slobodnou matkou a jej štyrmi deťmi, ktorí sú terorizovaní záhadným zlom v ich dome v Anglicku. Spočiatku sa zdá, že nejde o nič iné ako výmysel malej Janet, neskôr sa preukáže, že ide o čosi oveľa nebezpečnejšie. Počas filmu postavy bojujú proti démonovi z filmu Mníška (recenzia nižšie), údajne ide o rovnakého démona, ktorý v Amityville pinútil mladého muža zavraždiť celú svoju rodinu (dotyčný strávil väčšinu života vo väzení a zomrel v marci tohto roka). Aj toto bol prípad Lorrain a Eda Warrenových, podľa ktorého bol nakrútený film 3:15 zomrieš! z roku 2005.
Nepochopila som celkom prečo si démon vybral práve túto rodinu, ale na začiatku filmu je naznačené, že sa Janet hrá s tabuľkou na komunikáciu s duchmi, tak zrejme to stačilo. Hoci aj v knihe Démonológové od Geralda Brittla, ktorá je o Warrenových som sa dočítala, že tieto tabuľky sú nebezpečné, ak s nimi manipuluje nepovolaná osoba, hlbšie vysvetlenie mi chýbalo. To tiež súvisí s veľmi slabou zápletkou filmu, z ktorej som bola sklamaná. Hoci ani prvá časť nevynikala prepracovanou pointou, spracovanie mi pripadalo dramatickejšie a zaujímavejšie. Mnoho komentárov na internete sa zhoduje v tom, že druhá časť je v podstate rovnaká ako prvá, čo je pravda, pretože v oboch sú v ohrození deti (podobne ako v sérií o Annabelle). Miestami som mala pocit, že sa pozerám na scény z mnohých predchádzajúcich hororov, ktoré som už videla a nie sú pre mňa prekvapivé. A hoci som sa veľmi snažila, strašidelný pán zjavujúci sa deťom a vyhlasujúci, že dom je jeho na mňa pôsobil skôr vtipne, než strašidelne. Atmosféru však film jednoznačne má, páči sa mi, že nestavia na jednoduchých ľakačkách. V závere sa však trochu tiahne, hoci koniec strávime v strachu o Edov život, na základe skutočných vedomostí vopred vieme, že to nemôže dopadnúť zle. Ďalším mínusom pre mňa bol dobrý koniec, pretože vo filme vlastne nikto nezomrel, pričom chápem, že ide o inšpiráciu reálnymi udalosťami, ale po celý čas mi chýbalo čosi skutočne desivé. Pointu som pochopila pri Lorraininej poznámke o tom, že musia vedieť, ako sa démon volá, inak by ich nenapadol, ale ako som písala vyššie, na vydarený horor je to veľmi slabá zápletka. Napokon však horory z tohto Conjuring universe sa vyznačujú skôr jednoduchším dejom.
Z hľadiska desivosti filmu môžem povedať, že som videla už desivejšie horory. A zopár výrazných nelogických scén tiež nepomohlo hodnoteniu. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že ma tento film nebavil ani zďaleka tak ako prvá časť. Veľká časť je venovaná vzťahu medzi Edom a Lorrain, čo sa mi páčilo a tiež scény s mníškou sú celkom vydarené, hoci nie prepracované do detailov. Prvú časť tohto filmu som videla už kedysi na strednej škole a nepotrebovala som ju vidieť znova.
Tu je na mieste pridať jednu poznámku, ktorá nesúvisí priamo s recenziou, ide skôr o môj postreh. Hľadala som ďalší podobný horor, ktorý by som si mohla pozrieť a zaujal ma Insidious (2010) alebo Sirota (2009). Ja viem, že sú to staršie filmy ako tie z Conjuring universe, ale hlavné postavy v nich hrajú opäť Vera Farmigová a Patrick Wilson. Samozrejme, sú to skvelý herci, ale pozerať sa stále na tých istých nie je moja šálka čaju, takže zrejme siahnem po celkom inom horore.
3. Mníška (2018)
Ďalší horor z Conjuring universe sa odohráva v roku 1952 v rumunskom kláštore, kam je z Vatikánu poslaný otec Burke a sestra Irene, aby vyšetrili samovraždu mníšky, ktorá sa obesila z neznámeho dôvodu. Celá atmosféra kláštora je naozaj skvelá, desivá a temná, iba by sa z nej dalo vyťažiť viac, než film ponúkol. Demián Bichir (otec Burke) ma o svojej úlohe vôbec nepresvedčil (niekoľko krát preukázal, že sa nevie ani prežehnať) a postava Jonasa Bloqueta (Frenchie) bola takmer zbytočná, že som premýšľala, či je jeho úlohou film odľahčiť, pretože sa postaral o mnohé vtipné momenty.
Podľa môjho názoru postavy jednoducho nevedeli hrať zdesenie. Hneď v úvode vidíme, že telo mŕtvej mníšky v pivnici na potraviny sedí, hoci Frenchie tvrdí, že ju nechal ležať. Keby som bola svedkom niečoho takého, zrejme by som ihneď padla strachom, ale Frenchie sa tvári akoby nič. Okej, zahral aspoň mierne prekvapenie. A vlastne...ja by som padla strachom už pri pohľade na očividne dlhšie mŕtvu mníšku. Tu musím milého čitateľa upozorniť na menšie spoilery, bez ktorých sa neviem zaobísť, pretože inak neviem, ako by som opísala to, čo z filmu ostalo. Všetci traja sa rozhodnú mníšku pochovať, ibaže ona v noci ožije a napadne jednu z postáv. Možno mi to uniklo, ale nevšimla som si vysvetlenie prečo tá mníška ožila a prečo síce postavu napadla, ale neublížila jej. Takýchto scén, v ktorých sa nič podstatné pre film nedialo bolo oveľa viac a predpokladám, že jediným cieľom bolo diváka vystrašiť. A ani to na mňa nefungovalo. Pri tomto filme som začala premýšľať, či som už naozaj videla priveľa hororov, že ma to nedesí alebo tie scény naozaj nie sú desivé.
Celkom som nepochopila ani tú záležistosť s mníškami v kláštore, ktoré najskôr boli živé, potom prízraky a vo výsledku to teda malo byť čo...Na hlavných hrdinov často útočila démonická mníška, ktorá však po niekoľkých scénach prestala byť desivá a na záver bola pre mňa už iba vtipná. Scény pred záverečným rozuzlením, kde sa postavy rozdelia a každú z nich straší iná forma démona sú pôsobivé a príjemne mrazivé. Páčili sa mi najviac z celého filmu, lebo neboli príliš desivé, ale budovali slušnú atmosféru. Celý koniec filmu ležal na pleciach sestry Irene, ktorá robila čo mohla, ale aj tak to vyznelo groteskne a vrcholne nepravdepodobne. Celá zápletka filmu bola veľmi slabá a napokon aj tak všetko dobre skončilo. Nič by sa nestalo, keby som tento film nevidela.
Lia 🖤