Neustála prítomnosť koronavírusu, ktorý na nás útočí z každej strany (nie len vonku, ale aj z médií) ma núti považovať každý mesiac za o čosi negatívnejší. Myslím si, že práve v čase, keď sme doslova zavretí doma, mohli by sme si viac všímať drobné maličkosti, vďaka ktorým je tento svet prívetivejším miestom. Niekedy stačí naozaj málo :)
- Nový semester = nová energia: a tiež posledná šanca vylepšiť si priemer :D Posledný semester bakalárskeho štúdia...znie to akoby som bola na konci nejakej významnej cesty. Vysoká škola vôbec nebola taká, ako som si predstavovala, niekde sklamala a inde prekvapila. Ale už teraz som jej vďačná.
Do nového semestra som sa pustila s odhodlaním a neskrývaným sebavedomím (kto sa prvý prihlásil prezentovať tému, o ktorej nikdy nepočul? Jasné, že ja :D). Konečne sme dostali uspokojivý rozvrh, ktorý prinesie vytúžené množstvo voľného času (tipujem, že je určený pre písanie bakalárskej práce). Budeme teda dúfať ďalej, že všetko dobre dopadne :)
- Znovuobjavená láska k čítaniu: v januári som sa trochu zasekla pri knihe Olej a mramor, s ktorou som doslova bojovala. Napokon som ju vzdala a dlho som nemala na čítanie chuť. Knihomoľka je moje druhé meno a keďže som odrazu čítať prestala (dokonca aj nakupovať knihy), všetci okolo si mysleli, že už naozaj prichádza koniec sveta...až teraz vo februári som otvorila knihu Páte srdce a konečne som sa začítala. Svet to prežil a ja si myslím, že moja nechuť bola naozaj spôsobená iba tým, že posledná kniha nesplnila očakávania.
- Podcasty: vec, ktorá dnes hýbe svetom. Tým mojím zatiaľ nie a zdá sa, že ani nebude, pretože sa oveľa radšej dívam na obraz, než iba počúvam zvuk. Ale šancu som im dala. V aplikácií Apple Podcasty som si vyhľadala Kriminálne spisy (podcast Rádia Express o najdesivejších slovenských zločincoch) a musím povedať, že mi prechádzal mráz po chrbte. Je príšerné, že všetko, čo počúvate sa naozaj stalo, dokonca na Slovensku. A popísané je to veľmi realisticky. Takže tento podcast určite odporúčam každému, kto sa nebojí.
Toto je však jediný podcast, ktorý ma oslovil. Nechcem počúvať nič po anglicky, pretože na to sa treba sústrediť a premýšľať nad významom slov. A tiež nechcem počúvať o žiadnych vážnych témach, ktoré ma zaujímajú, pretože na to tiež treba sústredenie. Podcasty na štýl ,,life update" niektorých youtuberiek a blogeriek ma tiež nebavia, keďže v nich nevidím nič prínosné pre svoj život. Nemyslím to zle, ibaže podcasty zjavne nebudú moja šálka kávy, ak mám už niečo počúvať, tak aspoň niečo prínosné. Celkom sa mi páčili podcasty Jaký si to udeláš? od Kateřiny Rezkovej, zamerané napríklad na význam vďačnosti v živote.
Toto je však jediný podcast, ktorý ma oslovil. Nechcem počúvať nič po anglicky, pretože na to sa treba sústrediť a premýšľať nad významom slov. A tiež nechcem počúvať o žiadnych vážnych témach, ktoré ma zaujímajú, pretože na to tiež treba sústredenie. Podcasty na štýl ,,life update" niektorých youtuberiek a blogeriek ma tiež nebavia, keďže v nich nevidím nič prínosné pre svoj život. Nemyslím to zle, ibaže podcasty zjavne nebudú moja šálka kávy, ak mám už niečo počúvať, tak aspoň niečo prínosné. Celkom sa mi páčili podcasty Jaký si to udeláš? od Kateřiny Rezkovej, zamerané napríklad na význam vďačnosti v živote.
- seriál Dickinson: náhodne objavený seriál o poetke Emily Dickinsonovej, o ktorej som veľa počula a som veľmi rada, že som na tento seriál narazila. Od začiatku ma začal baviť, pozrela som si dostupné časti a potom netrpezlivo čakala na posledné tri časti. Hoci sa odohráva v 19. storočí, tvorcovia použili modernú hudbu, ktorá mi na začiatku nesedela, nedokázala som si na ňu zvyknúť. Ale potom sa vďaka tomu seriál zmenil na špecifické dielo. Množstvo vtipných aj smutných momentov, dávka magického realizmu a veľa lásky, ale hlavne náhľad do života a fantázie jednej z najslávnejších predstaviteliek anglickej poézie dostali tento seriál medzi moje najobľúbenejšie. Úprimne, po tom nepríjemnom prekvapení s hudbou som bola pripravená seriál vypnúť, ale rozmyslela som si to v momente, keď sa Emily nahnevá na sestru, že ju vyrušila, pretože ,,Sú štyri hodiny ráno. Ja píšem!" Vtedy som sa v Emily absolútne našla a rozhodla sa, že toto si musím pozrieť :)
- láska k poézií: práve vďaka seriálu Dickinson, som sa rozhodla prečítať si básne tejto autorky a ako som ich hľadala, objavila som ďalších anglických autorov. Keďže Emily som sa rozhodla prečítať v originály, zbierku básní som si objednala z bookdepository.com a medzitým som si našla preložené básne Williama Blakea. Bola som nadšená :) Sľúbila som teda sama sebe, že budem čítať viac poézie. Ostanem však pri klasike, keďže (ako som dávnejšie zistila) moderná poézia zjavne nie je pre mňa (však, Amanda Lovelace?). Som rada za túto skúsenosť, pretože naposledy som čítala Hviezdoslavove básne a to v stave najhlbšej depresie. Očividne je to jediný stav, kedy som schopná ich pochopiť...
- nezabúdaj na to, kým si a čo všetko dokážeš: práve v tejto dobe je veľmi dôležité pripomínať si, kam sme sa už v živote dostali, v čom sme uspeli a akú cestu máme za sebou. Myslím, že nie som jediná, u koho nadšenie z času stráveného doma postupne opadlo a zmenilo sa na boj s vlastnou lenivosťou. V šťastnejších časoch som bežne stíhala dve alebo tri stretnutia denne, školu, sebarealizáciu a tráviť čas s rodičmi. A dnes sa mi ani do toho obchodu nechce... Keď mám byť úprimná, jediný môj sociálny kontakt okrem rodičov, je kuriér, ktorý k nám chodí minimálne raz do týždňa. No čo, neobjednávala som si knihy dva mesiace, raz to muselo prísť :D
Chcem povedať, že sa cítim oveľa lepšie, keď si spomeniem na svoje úspechy. Na úžasné pocity z dobre vykonanej práce. Na dni, kedy ma netrápila melanchólia, ale mala som energiu a odhodlanie. Cítim sa lepšie, keď sa pozriem späť a poviem si, že toto som dokázala. je dôležité sa oceňovať a nebyť na seba taký prísny :)
Takýto typ článku sa bude na blogu vyskytovať pravidelne každý mesiac. Pretože to bol spontánny nápad a preto, že pozitívnych maličkostí nikdy nie je dosť :)
Enjoy xxx,
Lia