Mojím domovom bolo mesto Žiar nad Hronom. Menšie mesto v Banskobystrickom kraji s 19 tisíc obyvateľmi. Prežila som tam prvých šesť rokov svojho života, potom sme sa s rodičmi presťahovali. Sťahovanie bolo veľmi zložité, našťastie som to ako dieťa nevnímala.
Presťahovali sme sa do dediny, ktorá mojim rodičom vyhovovala viac. Mne, žiaľ, od prvej chvíle chýbalo mesto. Vždy som bola presvedčená, že ten pocit sa nikdy nezmení.
Prešlo štrnásť rokov a mne Žiar stále chýba rovnako...
Dodnes si spomínam na každý kút nášho veľkého bytu, balkón, z ktorého som sa bála pozrieť, pretože sa odmalička bojím výšok. Spomínam si na všetko, na nábytok, na výhľad z okna, na svoju izbu. Byt bol na najvyššom poschodí v paneláku, päť minút cesty od námestia. Spomínam si na svoje dve kamarátky, ktoré bývali v rovnakom paneláku a s ktorými sme si sľúbili, že sa nikdy neopustíme. Neskôr som sa dozvedela, že sa tiež odsťahovali, potom naši rodičia stratili kontakt.
Hoci sme do mesta občas chodili na návštevu k tete, býva na začiatku mesta a tak som v centre nebola celých štrnásť rokov. Napriek tomu som si pamätala každý chodník, každý obchod a každú budovu, hoci sa samozrejme čo-to zmenilo.
Cesta autobusom trvala takmer dve hodiny, ale spoločnosť mi robila moja Bella, takže sme sa vôbec nenudili. Naša prvá cesta viedla do parku, keďže bol teplý letný deň. Park pri kaštieli sa nachádza v ,,Starom Žiari", plnom starých domov a krásnych uličiek.
Potom sme sa išli prejsť po námestí a nezabudli sme ani na panelák, v ktorom som bývala. Kým sme prešli skoro celé mesto, boli sme poriadne hladné a tak sme zaparkovali na obed v reštaurácií na námestí, ktorá tam ešte nebola v čase, keď som tam bývala.
Naše kroky po obede viedli do drogérie :D Išlo o nostalgickú návštevu, s radosťou som zistila, že drogéria, v ktorej vždy nakupovala moja mama, ešte stále stojí na svojom mieste. Dokonca aj police s tovarom sú stále rovnaké, ako si pamätám. Neviem, či je to možné, ale prisahala by som, že aj za pokladňou sedela tá istá pani, ako pred rokmi :D Vyšla som odtiaľ celá dojatá, s magnetkou v tvare zeleného jabĺčka, ktorá mi pripomínala moje detstvo v tomto meste. A dojatá preto, že je veľmi osviežujúce nájsť popri všetkých zmenách v mojom živote niečo, čo sa vôbec nezmenilo.
Potom sme náš výlet zakončili návštevou nákupného centra, kde som sa opäť nostalgicky musela pozrieť do Dráčika :) a nakoniec sme skončili v kníhkupectve, kde som objavila aj naše Úlomky ženy I. a II. Bella aj ja sme odišli každá s jednou knihou.
Domov sme doniesli sladké koláčikové jednohubky, ktoré predávali na námestí. Našim zjavne chutili, pretože do večera už boli zjedené. :D
Domov som sa vrátila plná energie a chuti do života. Napriek tomu, že teraz žijem na úžasnom mieste, v Žiari sa cítim naozaj ako doma. Preto som rada, že som sa mohla vrátiť ,,domov" aspoň na výlet.
Enjoy xxx
Lia
Zverejnenie komentára