19. august je deň, na ktorý sa počas celého roka v podstate teším, raz viac inokedy menej. Iste, od osemnástky nemám radosť z toho, že som každý rok staršia :D Ale teším sa na to, že je to MOJ deň! Deň, keď nemusím doslova ani vstať z postele. Keď sa môžem venovať čomu chcem, ísť kam chcem a vrátiť sa kedy chcem. Tak to u nás na narodeniny chodí. V tento deň mám povolené sama od seba spraviť si radosť tým, že si objednám opäť nejaké knižky z rozsiahleho wishlistu.
Tento rok padli moje narodeniny na nedeľu, takže doma sú aj moji rodičia. Minulý rok to tiež tak bolo, takže som si už zvykla. Mamina uvarila moje obľúbené jedlo a keďže oslava bude až o týždeň (mala som byť na hip-hopovom festivale, ale zrušila som to, pretože som si uvedomila, že ma hip-hop vôbec nebaví a že sa odmietam do niečoho nútiť, hoci aj kvôli priateľom), otec doniesol aspoň malú tortu z obchodu, iba pre nás.
Ako vyzerali moje narodeniny počas uplynulých rokov?
Moje najstaršie spomienky siahajú k mojej narodeninovej oslave z roku 2004, keď som mala 6 rokov. Spomínam si na krásne modré zamatové šatky, v ktorých som vyzerala ako princezná. Dodnes cítim v rukách ich jemnú látku :) Pamätám si, že mi mama pripla do vlasov živú ružu, ako nosila predstaviteľka Rosalindy v rovnomennej telenovele, ktorú vtedy vysielali a nezabudla som ani na poschodovú čokoládovú tortu. Oslava sa konala u starej mami, zišla sa celá rodina a vzniklo množstvo vtipných fotografií.
Siedme narodeniny som strávila v ružových šatách s kvietkami a ôsme v čakárni u doktora. Na deviate narodeniny si nespomínam vôbec. Zato desiate som strávila oblečená v maminých šatách, ktoré sa mi veľmi páčili a v jej topánkach na podpätku, ktoré mi boli samozrejme veľké. Už vtedy som si začala zvykať, že rodičia nie sú doma a musia pracovať aj na moje narodeniny. Ako dieťa som nechápala, prečo to tak musí byť, no od desiatich som všetky ďalšie narodeniny strávila najskôr u starej mami a potom sama doma, čakajúc na otca s mamou.
Od dvanástich som takpovediac vyhľadávala samotu počas mojich narodenín. Hoci sa mi veľakrát naskytla príležitosť stráviť narodeniny u niekoho z rodiny alebo pozvať k sebe kamarátku, nechcela som.
Odvtedy vnímam narodeniny ako deň, kedy som si sama sebe paňou. Nerobila som nič, okrem sledovania rozprávok, hrania sa na slávnu speváčku, pričom mamin sprej šikovne splnil úlohu mikrofónu a snívania. Snívala som o tom, aké narodeniny by som chcela zažiť. V mojich predstavách bolo krásne počasie, celá rodina a moji priatelia, hudba a množstvo balónov.
Šestnáste narodeniny som už oslavovala s priateľom a musím povedať, že na ne nikdy nezabudnem. V našej obývačke na stene visel plagát s nápisom ,,Sweet 16", pod ním styria naši spoloční priatelia a okolo poletovali dva balóny v tvare srdca. Namiesto torty som dostala muffin so zapálenou sviečkou a rozkazom, že si mám niečo priať skôr ako ju sfúknem.
V posledných dvoch rokoch som už úprimne túžila osláviť narodeniny so svojou rodinou. Našťastie sa mi to splnilo :)
Prečo to vlastne píšem?
Po prvé preto, že som si chcela zaspomínať, aký rozdiel je medzi tým, ako som oslavovala narodniny kedysi a dnes. A po druhé preto, že som chcela poukázať na to, ako som sa zmenila. Ako sa z dieťaťa túžiaceho po samote stala dospelá osoba, vyhľadávajúca spoločnosť svojej rodiny. Až pred dvoma rokmi som totiž prišla na to, aká dôležitá je pre mňa ich spoločnosť. Radšej neskoro ako nikdy.
Enjoy xxx
Lia
Zverejnenie komentára