Nové knižky do mojej knižnice pribúdajú za posledný rok takmer každý mesiac. Minulý rok v septembri pribudla aj malá ružová knižočka, ktorá nesie názov Úlomky ženy.
Je to knižka ako každá iná. Má nežnú obálku, tak aby bolo na prvý pohľad vidieť, že je určená hlavne ženám. Obsahuje vyše 100 stránok, ktoré nesú charakteristickú vôňu knižného papiera. Napriek tomu je to práve táto knižka, na ktorú sa jednoducho musím usmiať vždy, keď prechádzam okolo svojej knižnice. Pretože v tejto knižke je napísané aj moje meno.
Autorkami Úlomkov ženy sú ženy, obyčajné ženy, ktoré našli v sebe silu podeliť sa o svoje zážitky, aj o tie menej šťastné. Je mi cťou, že môžem byť jednou z autoriek. Pretože mať vo svojej knižnici vlastnú knižku, to je pocit na nezaplatenie. A preto, že písanie mi dáva pocit, že všetko, čo som prežila stálo za to.
Niektorí ľudia začnú písať až po udalosti v ich živote, ktorá ich ovplyvní. Ja som písala príbehy odkedy som sa naučila písať. Od poviedok som sa dostala k denníkom, ktoré mi odvtedy robia spoločnosť. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí si nevedeli predstaviť, že by napísali viac ako niekoľko viet. Ja som si nevedela predstaviť, že by som nepísala. A tak som sa v škole stala tou, ktorá ,,vie písať slohy."
Mať vlastnú knižku bol sen, o ktorom som nikdy nehovorila. Ani som nad tým neuvažovala, pretože som si myslela, že to nie je možné.
Čas, ktorý som obetovala písaniu sa dá počítať na týždne. Ale nemenila by som. Myslím, že je to najlepší spôsob, akým môžem využiť svoj čas. Keďže pre portál Úlomky ženy píšem články neustále, často sa mi stáva, že dostanem správu od čitateľky, ktorej pomohol práve niektorí z mojich článkov. Za každú takúto správu úprimne poďakujem, niekedy s čitateľkami ostávam v kontakte a snažím sa im pomôcť aj mimo článkov, keď sa mi zdá, že to potrebujú. Niektoré sa chcú iba porozprávať s nezávislou osobou a to ma vždy poteší, pretože aj od toho som tu. Sme ženy, tak kto nám rozumie lepšie, než my samy?
Napriek tomu, že čoskoro svetlo sveta uzrie druhá knižka v spolupráci s Úlomkami ženy, nemám pocit, že by som vedela písať ako známi spisovatelia. Za tie roky myslím, že som si vytvorila svoj štýl písania a presne to som chcela. Ibaže človek sa stále učí, našťastie. Pretože ani moje písanie nie je dokonalé.
Takže aj keď budem mať vo svojej knižnici dve knižky, na ktorých som sa podieľala, nie je to o tom, že by som vedela dobre písať. Ani o tom, že som mala šťastie (hoci to, že som spoznala našu hlavnú redaktorku nemôžem nazvať inak ako šťastím). Nerobí to zo mňa lepšieho človeka. Je to iba o splnených snoch. A o tom, že keď robíte niečo, čo máte radi a venujete tomu kúsok seba, ocenenie zvonka príde veľmi skoro.
Enjoy xxx
Lia
Zverejnenie komentára