Originál: LES
ENCHANTEMENTS D´AMBREMER
Autor: Pierre Pevel
Vydal: 2016, Fragment
Žáner: fantasy
Druhá knižka, ktorú som tento rok
prečítala, bola zaujímavá už svojou farebnou obálkou. Na obálke je zobrazená
postava z príbehu s čiernou okrídlenou mačkou a v pozadí Eiffelovka
z bieleho dreva, takže je od začiatku jasné, že ide o fantasy.
Doteraz som tento žáner nečítala skoro
vôbec , ale tým, že sa vo svojom živote v poslednom čase cítim ako Alica v Krajine
zázrakov, som si našla k tomuto žánru cestu. Prokletí Černé královny je
prvá časť zo série Magická Paříž, ktorá vyšla
v českom preklade. Séria má zatiaľ tri časti, ale ostatné dve
zrejme preložené nebudú. Aj keby boli, pre mňa táto séria skončila touto prvou
časťou, pretože ma nezaujala až natoľko, aby som si kúpila ďalšie v angličtine.
,,I
oceán promlouval k tomu, kdo mu uměl naslouchat.“
str.35
Príbeh sa začína logicky, rozbieha sa
pomaly ako klasická detektívka. Fantastický svet, v ktorom sa dej odohráva
je pútavý, ale málo prepracovaný. Na prvých stránkach zaregistrujeme existenciu
Magického Paríža, mesta Ambermer, neskôr Druhého sveta , Čiernej kráľovny a samozrejme
hlavných postáv Griffonta a barónky Isabel. O postavách sa toho počas
príbehu dozvieme dosť, autor opisuje ich históriu a ich život, čím však
neobjasňuje nič, čo by bolo dôležité pre príbeh.
Postupne sa v knihe spájajú
jednoduché dialógy, zbytočne rozsiahle opisy a poznámky autora, do jedného
celku, v ktorom som sa stratila. Predstava o Druhom svete bola
hmlistá, nejasná, autor nikde nevysvetľuje (a ja som skutočne bola zvedavá na
to, ako to funguje) ako si obyčajní ľudia zvykli na prítomnosť magických
bytostí vo svojom svete. Na druhej strane, pasáže, kde autor opisuje zážitky v magickom
svete sú celkom ako reálne.
Až po prvú vraždu bol príbeh skvelý, mal
spád, rozhodne som sa pri čítaní nenudila. Prvá vražda sa objasňuje, skúma,
vyšetruje, avšak po príchode barónky do Griffontovho života dej stráca iskru a stáva
sa zdĺhavým. Jednoducho si dej neudržal moju pozornosť.
Koniec príbehu príde očakávane, ale
osobne ma nijak nenadchol. Dokonca ma mierne sklamal, hoci som od knižky nič
konkrétne nečakala. V knižke potom nasledoval epilóg, ktorý som
nedočítala, pretože mi pripadal zbytočne rozsiahli a bola som rada, že som
tú knihu dočítala.
Nedá sa povedať, že by ma knižka celkom
sklamala, iba mi niektoré detaily z fantasy sveta (drak s knihou v ruke
s preloženými nohami a okuliarmi na nose sediaci na skale) pripadali
také absurdné, že som si musela pripomínať, že nečítam rozprávku.
Kniha sa číta ľahko, okrídleného
hovoriaceho kocúra som si hneď obľúbila, barónka Isabel si získala moju priazeň
svojou neskrývanou iróniou a Griffont múdrosťou a odvahou. Jedinou
chybou boli nedokonalosti v deji a málo opísaný fantastický svet.
Knižku nájdete tu.
Enjoy xxx
Lia