Autor: Jessie
Burton
Vydané: 2015,
Ikar
Na túto knihu som sa veľmi tešila už odkedy som ju
zaregistrovala ako novinku na internete. Potom, keď som ju našla v
kníhkupectve, hneď som po nej siahla. Ono to znelo tak zaujímavo, Amsterdam v
17.storočí, kniha už tým, že vyšla spôsobila veľký boom, vyzeralo to tak
napínavo a dramaticky. Potom som už nachádzala aj nie celkom nadšené ohlasy,
ale veď predsa, keď svojím vydaním spôsobila kniha hotovú senzáciu, nemôže to
byť také zlé.
Nebolo to zlé.
Bolo to oveľa horšie...
Ten nápad, téma s tou miniatúrnou vitrínou, ktorá je
dokonca v knihe vyfotografovaná, je úplne skvelý. Ale ten príbeh a ten štýl
písania...no proste...nie.
Čítala som to už pred nejakým časom, takže už si ani
veľmi nepamätám o čom tam šlo. A fakt toto nie je kniha, ktorú by som si chcela
prečítať znovu, aby som mohla napísať čerstvú recenziu.
Osobne ma hrozne zaujímalo, ako sa hlavná hrdinka
prispôsobí svojmu novému domovu, novému prostrediu, ako si na to zvykne, ako
bude vychádzať s členmi rodiny - s jedným, pretože je tam len sestra jej manžela
a dvaja sluhovia resp. slúžka a sluha. Ale aj tak to vyzeralo zaujímavo a ja
som po 20 stranách ešte stále verila, že snáď ma tá kniha niečím zaujme.
Teraz zase nechcem vyznieť akože to bolo úplne
strašné, ale neviem si spomenúž, že by som čítala niečo horšie. Knižka ma
totálne sklamala a nechcem ju viac ani vidieť, nie ešte čítať.
Počas zdĺhavého a fakt nudného deja sú tam pasáže,
kedy sa autorka snažila vytvoriť napätie, čo bolo super, ako s tými figúrkami,
ktoré do tej vitríny tá Nella dostávala, ako sa snažila zistiť, ako sa k nej
dostali a tak, to bolo super. Keby bol príbeh písaný v takom duchu a bolo to
rozpracovanejšie, bola by to skvelá knižka.
Po celý čas, už podľa názvu teda čakáte, že tá vitrína
s miniatúrami bude mať nejaký hlbší zmysel. A teraz neviem, či ten zmysel mne
unikol alebo tam naozaj nebol. Ja som už bola za polovicou knihy tak unavená z
toho deja, že sa tam stále nič nedialo, postavy boli stále rovnaké, jednoducho
nič, čo by bolo výnimočné, že som už nechcela čítať ďalej. Presvedčil ma názor
mojej mami, ktorá knihu čítala prvá a jej sa prekvapivo páčila. Až pred koncom
knihy sa udeje niečo, čo vám pripadá tamer nereálne, pretože v knihe zrazu nie
je nuda! Asi tak 10 strán, potom dej opäť skĺzne do stereotypnej roviny.
Koniec...keď som knihu dočítala, zavrela som ju a
pozrela na jej obal s tým nechápavým: ,,Čo?" , ktoré pri knihách nie sú
nikdy dobrým znamením. Už si ten koniec ani poriadne nepamätám, viem, že sa tam
niečo ešte udialo, dosť zásadné, ale preboha, čo?! Príbeh sa skončí tak, ako sa
začal - nenápadne. Bohužiaľ, bez nejakej pointy.
Enjoy xxx
Lia