Až keď som si jedného večera začala prehrávať staré pesničky a potichu si ich spievať som si uvedomila, že mám slzy v očiach. Ako dlho som už nespievala? To nie sú týžde, ale mesiace. V minulom roku to bolo toľko krát, že to spočítam na prstoch jednej ruky. A pritom presne to som mala tak rada. Vyjadriť emócie slovami piesne a svojim hlasom, aj celkom sama, bez publika.
Až vtedy som pochopila, že toto obdobie nemá byť o čase pre seba. Ide totiž o to, ako ten čas využívam. A ja sa o seba vzďalujem tak, že už ani v diaľke za sebou poriadne nevidím svoje svetlo. Som ďaleko od miesta, kde začína sebaláska a končí snaha zapadnúť.
Ako som mohla dovoliť, aby som sa takto stratila? A že som vždy chcela, aby môj život bol o láske k sebe, nie o pocite menejcennosti a porovnávania sa. Čas pre seba totiž neznamená utiecť od reality na stránkach knihy alebo sledovať videá najnovších tvorcov. Presne to je spôsob, akým trávim čas. Útekom zo svojej reality. Pretože pravdou je, že nie som spokojná s tým, ako teraz vyzerá môj život a oveľa ľahšie, než s tým niečo robiť je ostať a utekať pred tým.
Teraz by som však chcela urobiť všetko preto, aby som znovu obnovila kontakt so sebou a aby som bola skutočne so sebou. A získala odvahu urobiť to, čo musím, aby som sa netopila v živote, ktorý moja duša odmieta.
Kedy som si chcela všimnúť, že toto ani nie som ja?...
Viem, že je možné nájsť tisíce spôsobov na internete ako sa znova spojiť so sebou. Uvedomila som si však, že univerzálne tipy nebudú fungovať všetkým. Pre každého kontakt so sebou znamená niečo iné a všímam si, že veľa ľudí žije celkom odpojených od seba. Možno je to skôr o tom pocite, aký máme, keď konáme v súlade so sebou. Keď cítime, že sme absolútne spokojní s tým, kde sa v živote práve nachádzame alebo s radosťou vítame prichádzajúcu zmenu. Dôležité je, aby tých chvíľ, kedy sme úprimne, úplne a najviac sami sebou bolo čo najviac. To nám pomáha rásť, dodáva nám energiu a harmóniu duši.
Enjoy xxx,
Bloom 🖤
Zverejnenie komentára