Tento rok pri výbere knihy na Halloweensky čítací maratón padla voľba na autorku Jennifer McMahon, od ktorej som už čítala horor Pozvaní. Nebola som z neho tak nadšená ako som čakala, ale mnohé scény boli veľmi dobre opísané. Vybrala som Klub monštier, ktorý niesol odkaz ,,duchársky horor".
Hlavnou postavou je Lizzie, ktorá sa púšťa do pátrania po monštre, ktoré unáša dospievajúce dievčatá v priebehu rokov. Teraz jej je na stope viac ako predtým. Okrem toho sledujeme minulosť Lizzie, ktorá vyrastala s milujúcou starou mamou, ktorá je riaditeľkou psychiatrickej liečebne Dom na kopci. Zdá sa však, že aj stará mama má svoje tajomstvá súvisiace so suterénom v liečebni. A kto vlastne je mladé dievča Iris, ktoré babička priviedla do ich domu a žiadala Lizzie a jej brata, aby sa k nej správali ako k sestre?
Kniha sa čítala veľmi rýchlo, stihla som to za 5 hodín aj s prestávkou na obed. Dej je dynamický, jasný a vedie k originálnemu koncu. Postava Lizzie je odvážna, sebavedomá, istá svojim konaním. Po celý čas sledujeme, ako v nej žije celá jej minulosť a tajomstvá, ktoré postupne zisťujeme. Postava babičky na jednej strane pôsobí ako milá, pokojná a srdečná osoba, ktorá sa vzorne stará o svoje vnúčatá a pritom je oddaná svojej práci s ľuďmi, ktorí sa nevedia zaradiť do spoločnosti. To, čo sa dozvedáme neskôr je takmer neuveriteľné.
Dospievajúca Iris je prijatá súrodencami, ktorí ju učia existovať v bežnom svete a naozaj sa k nej začnú správať ako k sestre. Spočiatku je tichá, odmieta hovoriť. Keď hovoriť začne, uvedomí si, že o sebe vlastne nič nevie. Jej nová sestra sa rozhodne získať odpovede na jej otázky a pritom sa dozvie pravdu, o ktorú nestála, pretože jej prevráti celý život naopak.
Jediné sklamanie, ktoré kniha priniesla bol záver. Dej bol naozaj originálny, bol pútavý, ale koniec ma sklamal v zmysle, že nemám rada horory, v ktoré majú šťastný koniec. Horory sú niečo, pri čom by sme sa mali báť a nie veriť, že ako rozprávka, budú mať šťastný koniec. Napriek tomu, vďaka napínavému deju kniha dostala 4/5★.
Napriek tomu, že sa mi kniha páčila, prívlastok ,,duchársky horor" sa vôbec nezhoduje s realitou. O duchoch tam nebola ani zmienka. Všetko, čo sa v knihe dialo sa dalo vysvetliť vedecky, dokonca myslí, že sa niečo z toho aj naozaj dialo v minulosti (v liečebni sa prevádzkovali nie práve legálne spôsoby liečby pacientov). Takže naozaj sa nedá veriť odkazom na obálkach kníh.
Autorku a jej tvorbu odporúčam, určite ju ocení množstvo čitateľov. Ja však po dvoch skúsenostiach autorku už vyhľadávať nebudem. Jej tvorba je určite kvalitná a veľmi dobre sa číta, ale nie je to pre mňa.
Enjoy xxx,
Bloom ♥︎
Zverejnenie komentára