Podobne, ako väčšina kníh tento rok, aj Hotel času sa mi dostal do rúk celkom náhodou. Objednávala som práve knihy z Dobrovského a videla som v akcií tento horor a keďže hororov, ktoré si myslím, že by ma bavili je na trhu málo, rozhodla som sa, že ho skúsim.
Kniha hovorí o výlete partie mladých ľudí do polorozpadnutého hotela, ktorý je ukrytý v lese a už dlho opustený. Podľa miestnych legiend sa v ňom dejú zvláštne veci a ľudia sa mu radšej vyhýbajú. Členka partie Nika však mala narodeniny a keďže má rada strašidelné miesta, chce ich osláviť práve tu. To, čo na mieste zažijú by ich nenapadlo ani v najhorších snoch.
Až potom, ako som si knihu kúpila som zistila, že Emilly Ross je vlastne česká autorka. To ničomu nevadí, pretože s českými horormi mám veľmi dobré skúsenosti. Kniha nie je hrubá a ako som si myslela, prečítala som ju za necelý deň. Dej sa rýchlo míňal, postavy boli presne ako v hororoch býva- jeden zloduch, dvaja pesimisti, jeden nadšenec. Čoskoro po príchode do hotela si priatelia uvedomia, že niečo nie je v poriadku a nasvedčujú tomu stále funkčné hodiny na recepcií, ktoré nie je možné zastaviť.
Myslím, že opisu miesta a cesty do hotela by bolo možné venovať aj menej priestoru, pretože sa partia niekoľko krát celkom zbytočne poháda na tému výletu, na ktorom boli dohodnutí už dlhšie, tak si to mohli vysvetliť predtým… Keď sa však konečne dostali na miesto a prešli okolie hotela, dej sa zrýchlil a bol napínavý. Bolo mi jasné, že zrejme pôjde o vyvražďovačku, ale aj takéto horory mám rada, ak sú dobre napísané.
Čím viac som čítala, tým viac sa mi kniha páčila a dúfala som, že záver nebude prvoplánový. Lenže ako ukončiť horor, aby to bolo uveriteľné a dostatočne desivé? Pri opisoch udalostí v závere knihy som sa miestami strácala a nevedela som si predstaviť, čo sa autorka snaží povedať. Napriek tomu sa mi koniec páčil, bol príjemne hrozivý, hororový a podnecoval k tomu uveriť, že sa v hoteli deje niečo, čomu nikdy nebudeme celkom rozumieť.
V príbehu sa vyskytla romantická zápletka, ktorá tam pokojne nemusela byť, čo bolo naozaj smutné, aj tak skončila tragicky. Treba povedať, že niektoré opisy autorke naozaj vyšli a boli strašidelné aj pre mňa. Dej bol vlastne celkom originálny, napriek tomu, že išlo o spracovanie klasického strašidelného domu.
Príbeh si budem pamätať ešte dlho a varuje ma pred tým, aby som nenavštívila nejaké podobne strašidelné miesta, pretože je pravda, že nikdy neviem, čo tam nájde a dokonca ani neviem, akú minulosť môžem prebudiť.
Po poslednej stránke mi ostalo pár otázok, kedy dej nebol celkom vysvetlený, napriek tomu si myslím, že Hotel času poteší aj náročných hororových nadšencov, ako som ja. Hodnotila som 4/5★
Enjoy xxx,
Bloom ♥︎
Zverejnenie komentára