Dôležité veci, ktoré ma učí môj otec

24. novembra 2024


 Za horami, za dolami, kde sa piesok lial a voda sa sypala, žilo raz jedno dievča, ktoré veľmi milovalo svojho otca...

Keď lepšie sledujem správanie svojho otca, vidím veľa vecí, ktoré sa od neho môžem naučiť a stavím sa, že o nich ani len netuší. Je ich stále viac a preto si ich chcem zapamätať. Možno v skutočnosti nepotrebujeme motivačných rečníkov, niekedy nám stačí sledovať pozorne vlastných rodičov. 

1. Nikdy sa nevzdáva.
Ak sa niečo pokazí, tak to opravuje, kým to neopraví. Nech to trvá tak dlho, ako chce. Je jedno, či sa v tom vyzná alebo sa to naučí za pochodu. Nevzdáva sa. Asi nikdy som od neho nepočula, že sa niečo nedá. 

2. Má nekonečnú trpezlivosť. 
Keď píšem tento článok, sedí so mnou v izbe a opravuje tablet, s ktorým ja som to už dávno vzdala. A napodiv, darí sa mu. Opravuje ho už hodiny. Bez nadávania, kriku, frustrácie. Má trpezlivosť s opakujúcimi sa požiadavkami, keď znova neodteká oddtok alebo treba naostriť nože v kuchyni. Má trpezlivosť so mnou, hoci som často nešikovná a veľa krát som ho sklamala. Ani nevie, aká som mu vďačná. Nikdy to nebudem vedieť dostatočne vyjadriť. Ja nemám jeho trpezlivosť ani zďaleka. Je zase pravda, že v niekedy chce mať všetko hneď, ale dokáže odlíšiť, čo vyžaduje viac času.

3. Verí mojim snom. 
Aj keď ja neverím. Nech je to čokoľvek. Podporu cítim v jeho pohľade, v otázkach, v úsmeve. Aj keby som si vymyslela najšialenejšiu vec, neverila by som jej sama. Veril by so mnou. To, že vo vás niekto verí je niekedy najväčšia pomoc. Keď mám úspech, teší sa so mnou, keď sa mi niečo nepodarí, je smutný so mnou. 

4. Má veľa záujmov a vo všetkých je dobrý.
Môj tata je umelecká duša (to mám našťastie po ňom). Voľný čas trávi vo svojej dielni. Vyrába nábytok z kovu, vyrezáva predmety z dreva. A vo všetkom je neskutočne šikovný. Okrem toho miluje našu záhradu a pestovanie stromčekov, rastlín a ovocia. Nerozumiem tomu, ako dokáže robiť toľko vecí a všetko naplno. Dokáže sa zahĺbiť do činnosti tak, že zabudne na čas. Aj na starosti. Sám sa naučil hrať na klavíri. Teraz sa naučí na počkanie akúkoľvek pieseň. Naučil sa to vďaka vytrvalosti a nadšeniu. Presne to, čo mne často chýba. 

5. Dokáže prečítať, ako sa cítim len z pohľadu
Je to len letmý pohľad, ktorý som si dlho ani nevšímala. Ale on presne vedel, ako mi je. Rozozná to bez toho, aby som čokoľvek povedala. A nikdy sa nepýta, pokiaľ neprídem za ním a sama nezačnem hovoriť. Vtedy ma vypočuje a nezabudne dodať: ,,Veď som videl, že si smutná." Toto je originál najlepší prístup, aký som zažila. Dáva pocit slobody a dôvery. A to je tak veľmi upokojujúce. Vedieť, že aj keby celý svet odišiel, tak môžem ísť vždy za ním a povedať všetko. Nebude ma kritizovať. Dá mi pocit prijatia. Pocit, že nie som na to sama. Kiež by som ja dokázala odčítať emócie ako on.

6. Pre mňa je schopný všetkého
On mi to nehovorí. Ale ja to viem z toho úsmevu, keď ho o niečo požiadam. Keď sa cíti byť užitočný. Keď vidí, že obdivujem jeho diela. Keď niečo chcem, niekedy to trvá desať rokov. Niekedy hodinu. Ale nič preňho nie je nezvládnuteľné. Žiadna požiadavka nie je dosť veľká. Keď sme sa nasťahovali do domu, na dvore mi postavil altánok a dlaždice na podlahe uložil do vzoru, aký som videla v rozprávke. O pár rokov vyrobil do altánku kovový nábytok podľa nápadu z pinterestu. Vraj, aby som mala radosť. Ľudia dávajú najavo lásku rôznymi spôsobmi. Ja som ale krajší nezažila. 

Jasné, že má mama pravdu, že otec a ja sme rovnakí. Máme podobné povahy, obaja sa smejeme na rovnakých komédiách, obaja sme plakali dojatím pri tanci otca s dcérou na mojej stužkovej. Obom nám na tvári vidno emócie, takže sme ako otvorené knihy. A obaja sa občas nevieme ovládať v reakciách na iných. Milujeme sladkosti, najmä nutelu a kakavko. A čokoládové donuty. Milujeme hudbu a spoločné zážitky. Počas dňa si varíme navzájom čaj, keď si zavoláme, vždy si povieme, aby ten druhý dával na seba pozor. 

Cez pandémiu som bola doma s rodičmi. Z časti preto, že som sa o nich bála, ale hlavne preto, aby som bola s nimi. Nikdy si nechcem vyčítať, že som im venovala málo času, že som ten čas nevyužila naplno. Pretože som si uvedomila, koľko pre mňa naši znamenajú. A že čas je pominuteľný a nikdy sa nevráti.

A dúfam, že každý pohľad, ktorý otcovi venujem mu pripomenie to, čo mu chcem povedať: ,,Ľúbim ťa a ďakujem ti."

Enjoy xxx, 

Lia ♥︎

Zverejnenie komentára

© Kúsok slnka