Prvá knižka autorky Anity Frank vyšla v českom preklade v roku 2021, takže to je opäť ďalšia novinka, ktorú som prečítala pomerne rýchlo. Knižka má nádhernú obálku a nesie podnadpis: ,,Některé domy nikdy nespí" vďaka čomu mi bolo jasné, že je to kniha presne pre mňa.
Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o obyčajný román, je to horor. Hlavnou hrdinkou je mladá žena Stella, ktorá vo vojne stratila milovaného snúbenca a so svojím žiaľom sa dlho nevedela vyrovnať. Napokon odišla za tehotnou sestrou do obrovského sídla jej manžela, aby jej robila spoločnosť a rozpýlila jej obavy z nezvyčajných udalostí v dome. Stella sa však tiež stane svedkom znepokojivých zážitkov a rozhodne sa vypátrať, čo sa v dome stalo. Nie je to však ľahké, pretože nemá podporu v žiadnom zo živých obyvateľov sídla.
Príbeh sa odohráva v roku 1917, takže sme ešte v čase, kedy sa spoločnosť ako ju poznáme dnes iba formovala. Ženy sú ešte stále považované za dámy a nosia šaty, páni si dávajú pozor na svoje vystupovanie a snažia sa byť gentlemani. Zasadiť príbeh do tohto obdobia bol skvelý ťah od pani autorky, mňa si naozaj získala, keďže milujem históriu.
S hlavnou postavou som od začiatku súcitila, hoci jej zármutok bol ostatnými vnímaný ako prehnaný a chorobný. Mne sa to vôbec nezdalo, pretože viem, že niekedy je čas jediné, čo môže pomôcť. A nezáleží na tom, ako veľa času potrebujeme. Vďaka tomu mi bola Stella hneď sympatická a držala som jej palce.
Ostatné postavy boli veľmi realistické, čo som v knihe už dlho nevidela. Veľmi ma to potešilo lebo sa mi vždy číta lepšie o postavách, ktoré nie sú ploché, ale majú svoje pocity a emócie.
Strašidelné udalosti v dome nabrali rýchly spád, odohrávajú sa síce očakávane, ale na ich intenzitu nie je možné sa pripraviť, takže som bola milo prekvapená. Nedá sa povedať, že by to bol horor, po ktorom sa bojím tmy, ale príjemné mrazenie rozhodne spôsobil.
Autorka použila viac popisov prírody ako by bolo treba, ale mne to vôbec nevadilo, pretože sa to do príbehu hodilo, spomaľovalo to dej a presne to sa mi páčilo. Kniha si od začiatku až do poslednej stránky zachovala pomalý, pokojný priebeh. Koniec nebol uponáhľaný, vytrvale odpovedal na všetky otázky, ktoré v deji vyvstali. Mňa osobne prekvapilo, že zdanlivo komplikovaná zápletka dostala jednoduché vysvetlenie, ktoré bolo logické, ale nenapadlo mi.
Kniha by pokojne zapadla aj do poličky s dobrodružným románom, ale chápem, že nadprirodzených udalostí je v knihe priveľa pre tento žáner. Zjavne nie je horor ako horor :D
Hoci toto bola prvá kniha, ktorú som prečítala v roku 2022, myslím si, že to bude jedna z najlepších za celý rok.
Enjoy xxx,
Lia 🖤