Na túto milú jednohubku som narazila iba náhodou, ale keďže by som chcela čítať viac klasiky, pustila som sa do nej. Prečítaná bola za pár hodín a rozhodne nesklamala.
Od autorky George Eliotovej som ešte nič nečítala, ale mám doma jej rozsiahle dielo Middlemarch. Pre jeho rozsah som zatiaľ nenabrala odvahu na čítanie, ale po tejto knižne sa určite dostane na TBR skôr. O autorke som sa rozvedela, že bola jednou z najvýznamnejších autoriek viktoriánskej éry a pre vtedajšiu spoločnosť bola škandalózna - žila totiž so ženatým spisovateľom, ktorý však už dlhšie nežil so svojou manželkou. Vôbec som si nemyslela, že knihy takej ženy mohli byť v tej dobe populárne. Ale napokon, ľudia vždy zbožňovali škandály.
Osud je černý jezdec je útla knižka obsahujúca dve poviedky. Prvá s názvom Opona budoucnosti sa začína ako rozprávanie starého muža na sklonku života, ktorý v sebe kedysi objavil dar čítať myšlienky alebo emócie ľudí. Vďaka svojmu nadaniu zistil pravdu o žene, ktorú si nešťastným riadením osudu vzal za manželku. Starý pán veľa hovorí o svojich pocitoch, o pomeroch v rodine (bol druhým a menej vzácnym synom) a o svojej manželke, ktorá ho dokázala očariť, napriek svojmu správaniu.
Príbeh je typickým klasickým príbehom, je pomalší, obsahuje zdĺhavé súvetia a prehnané metafory, ale mne sa to páčilo a do súčasnej nálady sa mi to krásne hodilo (dlho som mala chuť na niečo historické).
Druhá poviedka s názvom Bratr Jakoubek je o mladom mužovi Dávidovi, ktorý sa rozhodne odísť z domu, aby našiel lepšie podmienky pre život (odjakživa sa považuje za výnimočného), no jeho starší brat trpiaci mentálnym postíhnutím ho pristihne pri krádeži. Dávid sa snaží brata podplatiť a napokon ho na ceste kruto opustí. O niekoľko rokov má Dávid prosperujúci obchod s jedlom a koláčmi v malom mestečku ďaleko od domova. Má zmenené meno a vymyslel si celú rodinnú históriu. Keď sa zdá, že okúzlil najbohatšie miestne dievča, zrazu sa objaví jeho brat Jakoubek, ktorý vôbec nezabudol, čo brat urobil. Táto poviedka vlastne poukazuje na to, že karma nás vidí :D Písaná je opäť rovnakým pomalým a popisným štýlom, ale nie je rozsiahla.
Celá knižka sa čítala veľmi dobre a rýchlo. Mala som pocit, akoby som čítala poviedky o ľuďoch, ktorých poznám, natoľko boli postavy realistické. Knižke nemám čo vytknúť a dostala odo mňa najlepšie hodnotenie na goodreads. Nehovoriac o tom, že slovné obraty a metafory boli často naozaj vtipné.
Už teraz viem, že o tejto knižke poviem všetkým, ktorí chcú začať čítať klasiku.
Enjoy xxx,
Lia ♥︎