Nájsť 5 kníh, ktoré ma v uplynulom roku najviac sklamali bolo pomerne ťažké, pretože som chcela, aby to boli knižky, ktoré som prečítala, nie tie, ktoré som ani nedočítala. Myslím si, že u kníh, ktoré som nedočítala je ťažko hovoriť, že ma sklamali, keď to bolo často o tom, že mi nesadol štýl písania alebo som nesúhlasila s názorom autora. Z vybraných kníh som nedočítala iba jednu, ostatné som prečítala už len zo zvedavosti. Ani k jednej z nich sa však už nevrátim. Video na túto tému nájdete tu.
Keď kliknete na názov knihy, zobrazí sa celá recenzia :)
Nevysloviteľné a iné konverzačné témy - jediná nedočítaná kniha v tomto článku je od Meghan Daum. Z desiatich esejí som nedočítala ani jednu, keďže názory autorky mi boli natoľko vzdialené. Dôvodom prečo som ju sem zaradila je, že to bola veľmi depresívna a melancholická knižka. Myslím, že knižky by sme mali čítať, aby sme sa cítili dobre, nie aby sme vďaka nim upadali do melanchólie. Knižka je v poriadku, ak sa na to dívate s nadhľadom. Je možné ju brať ako súhrn nepopulárnych názorov na bežné témy.
Šťastná kniha - autorkou je Barbora Šťastná, ktorá už vydala niekoľko kníh a venuje sa vlastnému blogu. Hoci sa kniha čítala jednoducho, nič mi nedala. V podstate mala priniesť pochopenie pre bežné problémy zo života žien, ale mne to vo výsledku pripadalo ako: byť so životom nespokojná je v poriadku. Treba vziať do úvahy, že zjavne nie som cieľová skupina, možno o desať rokov ju dokážem oceniť.
Vetešník - od Jess Kidd, knižka so skvelým nápadom, ale nešťastným spracovaním. Oproti minulým rokom som v tom uplynulom často narazila na knižku s týmto istým problémom. Vetešník mal zaujímavé prvky, dobre opísané postavy a úžasný nápad. Ale čítal sa dlho, celý dej sa tiahol, takže som knižku často odkladala a čítala pomedzi to iné knihy. Nakoniec som preskakovala strany, aby som sa dostala k rozuzleniu, ktoré ma zaujímalo. Nedá sa povedať, že by to bola zlá kniha, ale sklamanie to určite bolo.
Papírová princezna - prvá časť z YA série od Erin Watt. Môžem oceniť spôsob písania, pretože knižka sa čítala ľahko a rýchlo. Ale ten dej...správanie postáv, ktoré určite nebolo v poriadku, nelogické a nevhodné konanie...knižka mi vôbec nepripadala vhodná pre čitateľky mladšie odo mňa, ale zároveň ani pre moju vekovú skupinu. V rámci tohto žánru nemám veľa prečítané, ale po takýchto skúsenostiach ani nejako nechcem mať.
Hrobár z Paríža - po dlhšom čase som dala šancu slovenskej autorke, konkrétne Barbore Šedíkovej. Jej historický román sa odohráva v mojom obľúbenom období - počas Francúzskej revolúcie. Už po niekoľkých stranách však môj záujem o knižku prudko klesol. Fantasy prvok ma neočaril, skôr nemal z môjho pohľadu zmysel, hlavná postava mi nebola sympatická a romantickej zápletke som nedokázala uveriť. Knižku som dočítala, hoci som preskakovala stránky, pretože som bola zvedavá na koniec.
Lia ♥