Na túto klasiku som narazila náhodou v ponuke antikvariátu Čierne na bielom. Kniha mala dobré hodnotenia a bola preložená do mnohých jazykov, takže som predpokladala, že by sa mi mohla páčiť. Mala som však obavy, pretože ide o klasiku, ktorá býva písaná starým štýlom a mne nie vždy sadne.
Keď knižka prišla, bola som prekvapená jej rozsahom. Obsahuje viac ako 500 strán a na chvíľu som si myslela, že bude problém ju dočítať. Ale keď som sa dala do čítania, pochopila som, prečo ju toľko ľudí chváli...
Príbeh hovorí o mladom učiteľovi kreslenia Walterovi, ktorý prichádza do odľahlého sídla, aby učil dve mladé ženy Lauru a Marian. Cestou stretne ,,ženu v bielom", ktorej pomôže a ktorá bude neskôr dôležitou postavou v deji. Po príchode do sídla, ktoré obýva aj jeho starý pán, zamiluje sa do Laury. Tá je však už zasnúbená a zdá sa, že láska mladej dvojice je odsúdená na smrť.
Veľmi sa mi páčili postavy diela. A to nie len Walter a Laura. Celý príbeh je písaný z pohľadu takmer všetkých postáv, pričom každá postava prerozpráva určitú jeho časť. Postava však neopakuje, čo už vieme, ale posúva dej svojím opisom ďalších udalostí. Každá postava má vlastný spôsob vyjadrovania, čo jej dodáva na živosti a buduje charakter. S týmto spôsobom spracovania som sa doteraz nestretla, ale musím povedať, že tým autor udržiava čitateľa v napätí a nedovolí mu knihu odložiť.
Postava ,,ženy v bielom" bola pre mňa veľmi záhadná a nebola som schopná určiť, ako to naozaj bolo. To svedčí o tom, že sa jedná o vydarenú detektívku. Na dobu, v ktorej bola Wilkiem Collinsom napísaná, sa vymyká vtedajším normám a je písaná dynamicky a priamo.
Samozrejme, že treba prihliadnuť na to, že knižka bola prvý krát vydaná pred takmer dvesto rokmi a nesadne každému dnešnému čitateľovi. Mne sa však páčila natoľko, že som schopná prečítať ju znova. Dejová línia bola do detailov premyslená, na konci sme dostali odpovede na všetky otázky.
Najviac sa mi páčila postava starého majiteľa sídla. Bol vykreslený ako hypochonder a absolútny neurotik, čo je vidno na jeho prejave a tiež som sa na ňom dobre zabavila :D Bol napríklad presvedčený, že klopot topánok služobníctva ho vyčerpáva a počas dlhšieho rozhovoru bol unavený z počúvania vlastného hlasu.
Napriek tomu, že ide o klasiku, túto knihu musím odporučiť milovníkom detektívky. V niektorých scénach som sa smiala, potom sa hnevala, potom som sa bála. Brilantne napísaný príbeh, ktorý by si určite aj dnes našiel svojich čitateľov. Prečítaný bol za tri dni :)
Príbeh bol sfilmovaný, dokonca niekoľko krát, ale film sa nechystám pozerať, pretože si nechcem kaziť dojem z knižky.
Lia ♥
Zverejnenie komentára