Náhodný nákup z antikvariátu, ktorý ma očaril anotáciou a nesklamal svojím obsahom. O autorovi Luigim Capuana som nikdy nepočula, v knižke je označený za hlavného predstaviteľa talianskeho verizmu. Malo by ísť o psychologický román, zameraný na prežívanie hlavného hrdinu.
Markíza z Roccaverdiny som si napokon obľúbila tak, že mi bolo ľúto smutného konca. Nešťastný markíz, ktorý bol dlho zamilovaný do svojej slúžky, ju vydá za svojho sluhu pod podmienkou, že nebudú žiť manželský život. O niekoľko rokov však v markízovi skrsne podozrenie, že porušili dohodu a svojho niekdajšieho sluhu zavraždí. Z vraždy je obvinený iný človek z ľudu, ktorý vo väzení zomrie. Markíz bojuje sám so sebou, so cťou, ale aj s pocitom krivdy, ktoré ho napokon dostanú do veľkých problémov.
Tento román sa mi páčil, pretože celom realisticky ukazoval, kam môže človeka dohnať pocit viny. Markíz sa snaží bojovať, ospravedlňovať sa sám pred sebou, ale potom sa svojím pocitom vzdáva. Medzitým sa ožení s mladou ženou, ktorú mu našla jeho teta, avšak manželstvo má od začiatku problémy. Príbeh je naozaj melancholickou drámou o ľudskom utrpení.
Spôsob písania odpovedá starším knižkám, ale dej nie je siahodlhý a dá sa rýchlo prečítať. Postáv je síce viac, ale sú dobre odlíšené a hlavný dôraz je aj tak kladený na markíza. Oceňujem, že sa v diele nachádza množstvo priamej reči, ktorá dodáva dielu živosť. Autor nestráca čas s opismi prostredia, ktoré je jasne, ale stručne načrtnuté. Výzor postáv tiež ponecháva na fantázií čitateľa. Dielo je rozdelené na 33 krátkych kapitol.
Román bol vydaný v roku 1901, napriek tomu sa v ňom nachádza skvelá psychologizácia postavy markíza, ktorá nič nepreháňa, ale popisuje myšlienkové pochody také, aké naozaj sú. Napriek želaniu nám šťastný koniec nie je dopriaty.
Je pravda, že dej je trochu jednoduchší a upadá do uzadia, pretože sú popisované iba dôležité udalosti ovplyvňujúce markízov stav. Mne to však nevadilo. Knižku by som odporučila skôr milovníkom staršej literatúry.
Lia♥
Zverejnenie komentára