Hlavný hrdina Daniel je v nepríjemnej situácií, kedy nemá prácu a jeho finančné možnosti sú značne obmedzené. Potom sa k nemu záhadne dostane ponuka práce vo veľkom starom sídle za mestom. Napriek váhaniu a pochybnostiam sa ju rozhodne využiť. Na adrese, ktorú dostal sa nachádza obrovské opustené sídlo a zanedbaná záhrada, o ktorú sa má starať. Zakrátko po jeho príchode sa začnú diať nevysvetliteľné veci a je len na ňom, či ostane alebo odíde.
Druhá knižka od autorky Ducha domu Ashburnu bola, podľa mňa, ešte lepšia. Dej bol o niečo zložitejší a neodohrával sa iba v strašidelnom dome, ale aj jeho blízkom okolí. Autorka sa opäť vyžívala v atmosfére a veľmi sa mi páčilo, ako dokázala využiť nápad strašidelného domu celkom inak, ako v prvej knihe. Skutočne ukázala, že s nápadom sa dá pracovať na milión spôsobov. Darcy Coates opäť predviedla svoj úžasný štýl písania, vďaka ktorému som knihu prečítala za deň.
Postava Daniela bola sympatická, mala zjavne oveľa viac odvahy, než by som mala ja :D Zdalo sa mi však, že ho hneď len tak niečo nevyviedlo z miery. Príbeh sám o sebe bol ešte lepší, než som očakávala a zápletka nebola predvídateľná. Postava Kylea, Danielovho bratranca ma však vytáčala, kde sa len dalo. Celá úloha tejto postavy mi pripadala vo výsledku zbytočná. Autorka pridala aj postavu kocúra, podobne ako v prvej knihe, ale toto a niektoré ďalšie podobnosti s prvou knihou mi vôbec nevadili. Musím však povedať, že obe knihy sú napísané podľa istého vzorca, ktorý zahŕňa správanie hlavných postáv, gradáciu deja (ktorá pri horroroch musí byť), podobný charakter vedľajších postáv, a práve to môže u čitateľov vyvolať neželanú odozvu.
Pri porovnaní s prvou knihou v tomto prípade bolo narastajúce napätie vykreslené o niečo slabšie. Trochu ma sklamalo, že sa dej neodohráva hlavne v dome, ale v záhrade okolo. Napriek tomu si autorka vymyslela zaujímavé miesto a dom so záhradou a rodinnou hrobkou dobre fungujú.
Záver príbehu je v iných recenziách, ktoré som čítala hodnotený ako slabší. Mne sa naopak, páčil. Verím tomu, že pre autorku muselo byť ťažké vymyslieť niečo také, aby sa príbeh neskončil veľmi jednoducho, ale pritom, aby bol uveriteľný. A popravde, nebol... Ale napriek tomu si myslím, že to bolo najlepšie, čo sa dalo na koniec takého príbehu vymyslieť. Uznávam, že pre ľudí, ktorí čítajú horrory dlhšie a sú zvyknutí na kvalitné príbehy, mohol koniec vyznieť groteskne až vtipne. Myslím si však, že takéto knihy by sa mali čítať až potom, ako si odpoviete na otázku či sa radi bojíte alebo ste skeptik, ktorý sa nenechá presvedčiť a horrorový príbeh berie iba ako odpočinkovú knižku. Predpokladám, že knižky Darcy Croates si oveľa viac užije niekto, kto na svet duchov verí aspoň trochu.
Enjoy xxx,
Lia