Prvá knižka od Baričáka, ktorá sa mi dostala do rúk. Musím povedať, že graficky je spracovaná veľmi zaujímavo, niektoré strany zdobia čiernobiele kresby, niektoré dokonca červené fľaky ako od krvi. Toto spracovanie dodáva knihe na tajomnosti, podnecuje zvedavosť čitateľa.
Ide o zbierku poviedok zo života autora, minimálne sú inšpirované jeho skúsenosťami. Dej nie je výrazný, na začiatku sa hlavný hrdina dostáva z rozchodu s priateľkou, ktorá ho podviedla, neskôr sa stretáva s inými ženami a napokon sa zamiluje. Chabú dejovú linku totiž zastierajú šialené myšlienkové pochody autora, pri ktorých som občas nevedela pochopiť, ako to mohol niekto vymyslieť.
Poviedky sú približne rovnako rozsiahle, nesú dosť nezmyselné názvy, ktoré ich však napokon vystihujú. Mala som možnosť v knižke sledovať vnútorné prežívanie mladého muža, ktorý neúspešne bojuje so svojím životom. Autor veľmi často popúšťa uzdu svojej fantázie a necháva sa unášať predstavami, ktoré ho vedú na desivé miesta alebo sa v predstavách stretáva s ľuďmi, ktorí existujú len preňho.
Štýl písania bol napriek tomu prehľadný a prekvapivo som sa ani raz v texte nestratila. Veľmi sa mi knižka podobá na diela Bukowskeho, ktorý sa tiež neváhal pustiť cestou fantázie.
Knižku som prečítala v pomerne krátkom čase, ale nebola som z nej unesená, ani ma neprinútila nejako veľmi premýšľať. Musela som sa vždy plne sústrediť na slová v texte, aby som dokázala pochopiť autorove myšlienkové pochody. Autor používa množstvo expresívnych slov, neberie si servítku pred ústa, takže používa nadávky a jeho prejav vyznieva drsne. Je vulgárny takým správnym a miestami vtipným spôsobom.
Páči sa mi, že je kniha písaná v poviedkach, pretože som ju mohla čítať dlhšie a po menších úsekoch. Samozrejme, poviedky na seba jasne nadväzovali.
Knižka je náročnejšie odpočinkové čítanie, občas vtipné, občas brutálne, ale nijako prevratné. Od autora si rada znova niečo prečítam, tentoraz však iný žáner.
Enjoy xxx
Lia ♥