Príbeh Mary Mallonovej je známy po celom svete. Na začiatku 20. storočia varila pre vysoko postavené rodiny v New Yorku. Okrem svojho kuchárskeho talentu však bola známa hlavne tým, že takmer všade, kde varila sa objavil brušný týfus.
Pri čítaní tejto knihy bol desivý práve fakt, že ide o skutočné udalosti.
Knižka sa začína príhodou z mladosti, smrťou chlapca, s ktorou sa Mary nevie zmieriť po zvyšok života. Neskôr je presvedčená, že tento chlapec bol jej prvou obeťou, hoci zomrel ešte predtým, než ju lekári obvinili z prenosu vážneho ochorenia.
Následne príbeh pokračuje v prítomnosti Maryiným zadržaním a pokračuje retrospektívne pohľadom do minulosti, pričom sa dozvieme, prečo ju zadržali. Taktiež sa dozvieme ako sa Mary ocitla v New Yorku, aj prečo sa rozhodla živiť varením.
Veľkú časť príbehu tvorí jej vzťah s Alfredom, s ktorým sa stretla krátko po príchode do Ameriky a žila s ním až do jej prvého zadržania. Alfredo bol podľa môjho názoru nepoučiteľný alkoholik, ktorý si Mary nezaslúžil a niekoľko krát sa vyfarbil ako bezcharakterný hlupák, takže v závere ma vôbec neprekvapilo, čo sa s ním stalo. Mary mu vždy dokázala odpustiť, možno preto, že bol jej jedinou láskou.
V roku 1907 je Mary podrobená prvým testom, ktoré za asistencie doktora Sopera prebiehajú viac ako dva roky, najskôr v nemocnici a potom na ostrove North Brother, kde boli vybudované nemocnice pre ľudí s ťažkými chorobami. Mary sa nepáči podrobovať sa testom, tvrdohlavo si naďalej opakuje, že nemôže byť prenášačom ochorenia, keďže sama nikdy chorá nebola. Napokon sa z ostrova dostane s pomocou právnika, ibaže musí sľúbiť, že viac nebude variť pre ľudí.
Mary pracuje istý čas v práčovni, no práca sa jej nepáči a začne piecť v pekárni pod iným menom. No aj tam ju doktor Soper nájde. Mary sa podarí mu ujsť a presťahuje sa, no po čase začne znova piecť. Najskôr iba pre malé množstvo ľudí, neskôr dostane prácu ako kuchárka v pôrodnici, taktiež pod iným menom. No keď v nemocnici ochorie viac ako dvadsať ľudí na brušný týfus, doktor Soper ju už tak ľahko nepustí.
Veľmi sa mi páčila scéna pred koncom, kde Mary varila v pôrodnici a pri miešaní jedlo ochutnala z varešky a ponorila ju naspäť. Už vtedy mi napadlo, že sa práve prezradila.
Štýl, akým je táto kniha napísaná je veľmi zaujímavý. Najskôr som sa bála, že sa budem strácať v tom retrospektívnom rozprávaní, pretože pasáže mierne preskakovali do iných časových období. Nakoniec som si zvykla a knižke to neublížilo. Páči sa mi, že sa autorka zamerala na to, ako to prežívala samotná Mary, bolo to originálne, pretože dovtedy sa zrejme nikto nezaoberal tým, ako to ona sama niesla. Mary nikdy nebola chorá, iba vedela, že dobre varí a zrazu ju obvinili zo šírenia choroby, na ktorú niekoľko ľudí už zomrelo a mnohí sa nakazili. Vôbec sa mi však nepáčilo, že Mary varila naďalej, napriek zákazu. Bola presvedčená, že sa lekári mýlia , hoci v nej občas hlodalo tušenie, že majú pravdu. Na jednej strane treba pripustiť, že Mary konala nevedome, ale skutočne jej stálo za to znova variť aj napriek problémom, ktoré mala?
Autorka tiež opisuje bezvýchodiskovú situáciu lekárov, ktorí nemohli Mary držať v izolácií, ale ani ju nechceli pustiť, pretože predstavovala nebezpečenstvo. Napokon ju noviny označili za Týfovú Mary a pripisovali jej oveľa viac obetí.
Knižka sa rozdeľuje na niekoľko častí opisujúcich jej obvinenie, pobyt na ostrove, opäť nadobudnutú slobodu. K záveru knižky by som povedala len toľko, že keď sa človek nedokáže poučiť zo svojich chýb, presne tak aj dopadne.
Ide o naozaj dobre napísaný životopis, ktoré v roku 2016 vydalo vydavateľstvo Garamond. Príbeh sa číta dobre, tých 367 strán ubehne ako voda :D Jediné, čo sa mi naozaj nepáčilo je obálka. Sama o sebe je veľmi pekná, ale nesedí mi tam pani v šatách zo 17. storočia. Anglické vydania sú oveľa krajšie.
Enjoy xxx,
Lia ♥