Napísala som veľa článkov o láske,
hlavne pre Úlomky ženy O priateľstve som napísala možno dva. A pritom práve
priatelia sú pre mňa nesmierne dôležití...
Nikdy som nečítala Annu
zo zeleného domu a dokonca som ani nevidela filmy. Takže som
si ich pustila (už bolo na čase), kým píšem tento článok. Možno práve Anna ma
inšpirovala. Anna a Diana boli najlepšie priateľky. Nemyslím si, že na
začiatku 20. storočia, keď knižka vyšla, boli priateľstvá medzi dievčatami iné
ako sú dnes. Myslím skutočné priateľstvá...
Dá sa povedať, že som vždy mala okolo seba ľudí, ktorých som mohla
nazvať priateľmi. Ale ľudia sa menia a tak aj ich vzťahy
k iným ľuďom. To je jediný spôsob ako vysvetliť, že po prvom
ročníku na strednej som si s kamarátkou zo základnej už tak dobre
nerozumela. Pomaly sme si uvedomili, že sa niečo medzi nami mení.
Z častého stretávania sa stala povinnosť, ktorej sme sa podvedome snažili
vyhnúť. Prečo? Pretože keď sme sa stretli, po niekoľkých vetách nastalo ticho.
Nepríjemné ticho, ktoré naznačovalo, že si nemáme čo povedať. A to bolelo.
Pretože sme odrazu nenašli pochopenie jedna v druhej.
Napriek tomu, že som už mala iné kamarátky, ,,starú“ kamarátku som
nemienila odstrániť zo svojho života. Boli sme si také blízke, že by sa to ani
nedalo.
Naše životy počas strednej školy nabrali celkom iný smer. Každá
sme sa vydali svojou vlastnou cestou a nemali sme už veľa
spoločného. Bola to jedna z mojich najlepších kamarátok
a nechcela som ju stratiť. Vyrástli sme spolu, bývali iba pár
minút cesty od seba a vedeli sme o sebe všetko. No odrazu sa
všetko zmenilo. Bolo ťažké priznať si, že bude lepšie, keď sa prestaneme
rozprávať, pretože každý pokus o rozhovor skončil hádkou.
Napokon sme sa otvorene porozprávali o tom, čo sa deje. Vždy
sa budeme mať radi rovnako a vždy sa budeme môcť jedna na druhú
spoľahnúť. Iba sme sa rozhodli nerozprávať sa o niektorých
témach. Rešpektovať názor druhej osoby, hoci sa nezhoduje s našim.
Rešpektovať, že každá našla svoju cestu.
Naučili sme sa prijať, že sme sa zmenili. A prispôsobili tomu
naše priateľstvo.
Tým chcem povedať, že by sme sa nemali vzdávať a zabúdať na
dlhoročných priateľov len preto, že si práve v tejto etape života nemáme
veľmi čo povedať. Hoci spoznáme nových ľudí, nemali by sme zabúdať
na tých, ktorí pri nás stáli celú večnosť. Vždy existuje množstvo tém,
o ktorých sa môžeme rozprávať aj bez hádok. Pretože priateľstvo neznamená nutne vedieť o druhom všetko.
Znamená to vyjadriť druhému podporu a nepresviedčať ho o svojej
pravde. A hlavne prijať druhého takého aký je dnes a nie vyčítať mu,
že sa zmenil.
(coverphoto: pexels.com)
Enjoy xxx
Lia ♥
Zverejnenie komentára