RECENZIA: Hausfrau

25. decembra 2017



Originál: Hausfrau
Autor: Jill Alexander Essbaumová
Vydal: IKAR, 2016

,,Všetko, pred čím utekám, ma dostihne. Moje modlitby nik nepočuje. Nesiem si ich na chrbte a nemôžem ich zložiť. Prehrala som rok s nespavosťou. Vlečie sa totálna jednotvárnosť. Moja tvár je ako kľúč od denníka. Existuje niečo, čo by sa ním malo otvoriť. Som zaviazaná vo svojej vlastnej čudnej irónií: aby som prežila, pácham autodeštrukciu. Ale logika srdca počúva vlastné pravidlá. On mi chýba jednoducho preto, lebo taký je." 
 Hausfrau je jedna z tých kníh, ktoré som si chcela prečítať odkedy vyšli. Som presvedčená, že existuje dôvod, pre ktorý siahame po určitých knihách. Každá kniha, ktorú prečítame sa k nám dostala z nejakého dôvodu. Možno aby nás potešila, motivovala, deprimovala, alebo aby nás odpútala od problémov. Bohužiaľ, mám pocit, že Hausfrau sa ku mne dostala v období, kedy som ju nedokázala oceniť. 


,,Náhody neexistujú Anna. Všetko so všetkým súvisí a je vzájomne prepojené. Každý detail nesie dôsledky. Jeden moment vyvoláva iný. A ten ďalší. A ďalší."

Knižka s prekrásnou obálkou rozpráva dramatický príbeh ženy, ktorá je v prvom rade ženou, až potom matkou a manželkou. Sedenia s doktorkou Messerliovou sa striedajú s opisom vnútorného prežívania hlavnej postavy a so zážitkami z jej života. Občas sa minulosť chaoticky prelína s prítomnosťou, čo si vyžaduje zvýšenú pozornosť čitateľa. 
Na prvý pohľad rozkošná fialová knižka ukrýva tajomstvá, ktoré mali ostať nevypovedané. Anna je stratená. Najskôr sama v sebe a postupne aj vo svojom živote. Neexistuje človek, ktorý by jej mohol pomôcť. Pod pozlátkou šťastného manželstva sa rozvíjajú Annine aféry, o ktorých si myslí, že sú dokonale chránené pred svetom. Až na konci zistí, ako veľmi sa mýlila. 


,,A preto - len nič nepovedz. Nemykaj sa. Hraj svoju rolu, nech je tvoje tajomstvo akékoľvek, strašné alebo banálne, nevysvetliteľné, či všedné. Ak na seba neupozorňujete, nemusíte nič skrývať. A presne takto sa z vašich veľkých krutých lží stávajú malé a milosrdné klamstvá."
 Anna je nešťastná v manželstve s Brunom, ktorého ľúbila. Kedysi dávno. Domnieva sa, že stretla lásku v podobe jedného zo svojich milencov, ktorý sa  však po krátkom romániku, stratí z jej života. Odvtedy sa Anna nevyhýba aféram a vo veľkom podvádza svojho manžela. Možno je to pre ňu istá forma úteku. Alebo jednoducho podvedome hľadá lásku. 


,,Aký je rozdiel medzi potrebou a nedostatkom?" ,,Nedostatok vnímame ako fakt, že niečo chceme, hoci nejde o nevyhnutnosť. Potreba je čosi, bez čoho nedokážeme prežiť."
Anna má tri deti. Sama pred sebou priznáva, že mladšieho syna má radšej ako staršieho. A potom dievčatko Polly Jean, ktoré sa na Bruna vôbec nepodobá. Ale Anna je v podstate dobrá manželka. Nad celým jej príbehom sa vznáša tieň depresie a smútku. Dej sa rozbieha pomaly, autorka na začiatku do Anninho charakteru primieša trocha farieb. Ale neskôr prevláda tmavá.  A postupne ešte tmavšia. Koniec príde akosi očakávane. Keď sa už dlho nič nedeje, predsa sa niečo stať už musí. 
Anna zakaždým lenivo mykla plecami a vyslovila jedinú vetu, ktorá jej zrejme stála za zmienku: ,,Neviem." Ibaže Anna takmer vždy vedela.

Napriek tomu hrdinka vzbudzuje ľútosť. Za všetko, čo sa jej stalo totiž nemôže tak celkom sama. 


Toto bol Bruno, akého celý čas chcela. Ale musela ho podviesť, aby to dosiahla.
 Po celý čas som mala pocit, že Anna chce odísť, ale nemá kam, nemôže kvôli deťom. Nedokážem si predstaviť, ako sa mohla cítiť. Jej navonok odsúdeniahodné správanie autorka vysvetľuje takým spôsobom,že namiesto pobúrenia vzbudzuje ľútosť. 
Od tejto knižky som čakala viac. Čím viac som sa blížila k poslednej stránke, tým viac mi dej pripomínal Annu Kareninovú. Bolo to ako moderná, mierne pozmenená Anna Kareninová s podobným koncom, ale inou zápletkou. Knižka je napísaná dobre, ale nesadla mi, takže sa neodhodlám k čítaniu prípadných ďalších titulov od tejto autorky. 


Knižku si môžete objednať TU
Enjoy x x x


Lia 
© Kúsok slnka